Financovanie slovenského zdravotníctva vždy stálo na ekonomicky aktívnych, platby za poistencov štátu sa rok čo rok znižovali, dnes sú na troch percentách. Pritom roky sa hovorilo, že ich výška by mala byť minimálne 5 percent. Minulá vláda to však zmenila a platí len paušálnu platbu. Vypomstilo sa to hneď prvý rok, keď prišla pandémia a príjmy od ekonomicky aktívnych prudko klesli a počet poistencov štátu sa zvýšil.
To nie je až taký nový problém, pandémia to len urýchlila a zvýraznila. Tie platby už niekoľko rokov boli nízke a vlády to priznávali tým, že vždy na konci roka vyrovnávali dlžoby štátnych zariadení a štátnej poisťovne. Celý rok sa pritom vedelo, že je to málo. Takto sa podporuje, nechcem povedať priamo darebáctvo, ale zodpovední, ktorí sa prispôsobia neférovým podmienkam, sú potrestaní, pretože neférových odmenia.
Navyše, keďže tie platby sú dlhodobo nedostatočné, každý rok sa vyčísľuje výška investičného dlhu v našich zdravotníckych zariadeniach. A ten dlh sa zvyšuje zrejme preto, lebo väčšina platieb zo zdravotných poisťovní ide na platy personálu. Čo je síce fajn pre personál, ale ide to na úkor všetkého ostatného.
Vláda sa však rozhodla dofinancovať tento rok len štátnu VšZP, súkromným zdravotným poisťovniam odkázala, že sa má o nich postarať akcionár. Je podľa vás férové takéto delenie na štátne a súkromné? Veď súkromné poisťovne majú veľa poistencov štátu.
Toto ma hnevá už dlhé roky, ako keby chcel niekto rozoštvať zdravotníkov tým, že sa tu rozdeľuje na štátne a neštátne alebo súkromné. Z Ústavy vieme, že všetky formy vlastníctva sú rovnocenné a lekári robia aj v štátnom aj v neštátnom. Sú to tí istí lekári, mnohí z nich majú často jeden úväzok v štátnom zdravotníckom zariadení a druhý v neštátnom alebo súkromnom. Tak aké rozlišovanie?
A pokiaľ mi siaha moje základné ekonomické a právne vedomie, štát robí cenotvorbu a môže ovplyvňovať všetkých poskytovateľov, ktorí robia tie isté výkony, či už ako štátni alebo ako súkromní....
Zostáva vám 85% na dočítanie.