Napríklad čierny humor. Aj o tom sme hovorili s prednostom Ústavu súdneho lekárstva LF UK prof. Štefanom Galbavým.
Zmenila sa od čias Jesenia pitva?
Dá sa povedať, že sa zmenila – v čase Jána Jesenia to bola predovšetkým niekoľkodňová spoločenská udalosť s určitým významom, o ktorú sa zaujímali vtedajšie, ako sa dnes hovorí, celebrity. Z pohľadu medicíny to bol hádam prvý krok k tomu, aby sa pitva stala štandardom ako diagnosticko-vyšetrovacia metóda.
V 17. storočí boli pitvy už verejnou záležitosťou. Verejnú pitvu robil aj nemecký anatóm Günther von Hagens v novembri 2002 v Londýne, kde som zaplatil vstupné 12 libier.
Čo si myslíte o takýchto akciách?
Pitva má slúžiť výučbe, vede, výskumu, skrátka ďalšiemu rozvoju poznania. Ak sú zneužívané na komerčné účely – čo v takýchto prípadoch nepochybne sú, nemôžem s tým súhlasiť.
Zrejme máte podobné výhrady aj k výstavám plastinovaných tiel, ktoré teraz kočujú po svete, vlani bola podobná výstava aj v Bratislave...
Plastinácia je metóda, ktorá sa v medicíne používa, ale má to slúžiť jednoznačne na výučbu, na vzdelávanie, prípadne na osvetu, ale nie na komerciu a senzácie. Robiť senzáciu z vecí, ktoré sú v podstate veľmi intímne, to sa mne osobne nepáči. Navyše, často nie je jasné etické pozadie získaných tiel, ktoré boli plastinované, a aj preto nemôžem v žiadnom prípade s ničím podobným súhlasiť.
Vy sám ste však kedysi zobrali na pitvu vašu vtedy sedemročnú dcéru. Prečo?
Bolo to dávno a ja som vychovával svoje deti v...
Zostáva vám 85% na dočítanie.