Nie je lepšie, pohodlnejšie a bezpečnejšie pracovať v ambulancii doma na Slovensku?
Doma v ambulancii? Ani nie... Prvých osemnásť rokov som prežila v Košiciach, kde som sa narodila. Od svojich osemnástich na Slovensku nežijem, niekedy je vlastne pre mňa dosť ťažké sa jednoznačne rozhodnúť, kde som vlastne doma. Jednak, hneď po skončení vysokej školy som šla na misie do Afriky a jednak, mojou alma mater je Tretia lekárska fakulta Univerzity Karlovej v Prahe, no posledné tri semestre som cez projekt Erasmus už študovala na University of Bergen v Nórsku.
Bola som rozhodnutá ostať v tejto prekrásnej severskej krajine a chcela som sa špecializovať ako psychiatrička. A je to vlastne taký milý paradox, že som ako lekárka registrovaná v lekárskej komore práve v Nórsku a tu v Rwande.
Zažili ste pri africkom prvom pobyte to, čomu sa v Európe hovorí kultúrny šok?
No, vzhľadom na to, že som veľa cestovala aj predtým, tak v podstate jediný šok, ktorý som zažila, bol skôr teplotný ako kultúrny. Jeden februárový deň som ešte behala na bežkách v nórskom Trondheime a o pár dní som bola v chatrči v Sudáne, kde ešte o deviatej večer boli štyridsaťdvastupňové horúčavy.
Sú tam ľudia svojím spôsobom šťastní?
Na to je ťažké odpovedať jednoznačne a každá odpoveď je subjektívna. Mám pocit, že sú šťastnejší ako napríklad na Slovensku. Teda, ak práve nie je hladomor a neumierajú od hladu, ak nie je nejaký vojnový konflikt a naokolo sa nestrieľa, keď určite padne zaťažko usmievať sa každému. No vo všeobecnosti by som povedala, že rozhodne nie sú nešťastnejší ako my.
Ste riaditeľkou slovenskej kliniky v rwandskom Bigugu. Klinika znie celkom honosne, ale ako to vyzerá v skutočnosti?
Klinika Health Post of St. Clementine Anuarite, ktorú postavili v roku 2010, je v realite väčšia budova. Okrem súkromných izieb, kde prespávam, máme ambulan...
Zostáva vám 85% na dočítanie.