StoryEditor

Platy ruských lekárov sú porovnateľné s našimi

18.04.2014, 00:00
Dôležitý rozdiel oproti Slovensku je však ten, že v Rusku sa plat lekára nezvyšuje na základe dosiahnutej špecializácie.

Zvyšuje sa úmerne s počtom odpracovaných rokov a vedeckej činnosti. Ako lekár som sa mal v Rusku dobre, finančné ohodnotenie rozhodne nemalo vplyv na môj odchod. Hovorí chirurg MUDr. Elexej Paščenko.

Ženy menia osudy mužov, potvrdzuje to aj životný príbeh lekára z Vyšných Hágov. Presťahoval sa na Slovensko zo štyritisíc kilometrov vzdialeného uralského mesta Čeľjabinsk práve kvôli žene. Našiel sa u nás však aj profesijne.

Narodili ste sa v Moskve, na Slovensko ste prišli z Čeľjabinska...

Moja mama pochádza z Moskvy, otec je z Čeľjabinska. Narodil som sa síce v Moskve, ale keď som mal tri roky, presťahovali sme sa do Čeľjabinska kvôli otcovej práci. V Čeľjabinsku som potom ukončil lýceum a v roku 2004 aj lekársku fakultu na tamojšej medicínskej akadémii.

Ako ste prišli k myšlienke odísť z Ruska? Vraj cherchez la femme...

Do roku 2008 som vôbec neuvažoval o odchode z Ruska. Mal som dobrú a zaujímavú prácu, pracoval som ako hrudníkový chirurg v Regionálnom onkologickom centre v Čeľjabinsku. Je to deviate najväčšie mesto v Rusku s vyše miliónom obyvateľov. Čeľjabinská oblasť, takmer dvakrát väčšia ako Slovensko, má rozlohu vyše 88 000 km2 a žije tu viac ako 3,5 milóna obyvateľov.

V júli 2008 prišla do nášho onkocentra slovenská študentka Eva z lekárskej fakulty z Prahy na mesačnú stáž v rámci výmenného programu. Pretože som dobre ovládal angličtinu, ktorá bola počas jej stáže komunikačným jazykom, mal som za úlohu venovať sa jej. Tak som sa spoznal s mojou, teraz už manželkou. O dva roky na to som prvýkrát navštívil Slovensko, konkrétne Poprad, odkiaľ manželka pochádza. Mesto a, samozrejme, Vysoké Tatry sa mi veľmi zapáčili.

Keď bola manželka v poslednom ročníku medicíny, začali sme si plánovať spoločnú budúcnosť a vtedy sa nám obom naskytla príležitosť pracovať v Národnom ústave pľúcnych chorôb, tuberkulózy a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch.

Mali by ste aj bez toho chuť odísť z Ruska?

Myslím si, že keby som nestretol Evu, z Ruska by som neodišiel. No viem, že vlastne človek nikdy nevie povedať, kam ho nakoniec život zavedie. Presťahovať sa do inej krajiny nie je v našej rodine až také nezvyčajné. Môj starý otec žil desať rokov vo Viedni a pätnásť rokov v Tokiu, pracoval v diplomatických službách, mô...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = zdn/rozhovory, menuAlias = rozhovory, menuRouteLevel0 = zdn, homepage = false
14. október 2024 14:57