StoryEditor

Lekár lekára pred pacientom často kritizuje. Hovorí súdny znalec

02.04.2014, 00:00
Autor:
HNHN
Špičkový lekár je veľmi drahý na to, aby obrazne povedané zašíval ranu.

Lekár niečo zistí a jeho prvá otázka pacientovi je – kde ste boli doteraz, kde vás to takto liečili, kto vám toto odporučil... Pacient viac nepotrebuje, už je na odpaľovacej rampe, aby vyštartoval sťažovať sa. Hovorí súdny lekár, znalec a konzultant MUDr. Norbert Moravanský, PhD.

Vie bežný lekár, čo je to forenzná medicína?

Učíme to aj na lekárskej fakulte, takže lekári, ktorí prichádzajú už do praxe by mali mať aspoň minimálne vedomosti o tom, čo sú to základné forenzné princípy správne poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Mali by vedieť aj to, akým spôsobom sa rieši, keď existuje podozrenie, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. Mali by sa dostať aj k pojmu forenzná medicína, teda medicína hľadajúca dôkazy konkrétnych klinických a morfologických nálezov a postupov.

Snažíme sa ako pedagógovia do výučby dostať konkrétne kazuistiky, prípady so vzťahom k forenznej medicíne a súdnemu lekárstvu. Bolo by totiž škoda, aby do praxe vstúpil nepoškvrnený lekár, síce nabitý informáciami, no pri prvom strete so sťažnosťou, či len nespokojnosťou pacienta by bol bezradný. Lekár totiž často v takejto situácii zlyháva hlavne komunikačne a strategicky.

Stretnutie so sťažnosťou je pre lekára automaticky negatívna skúsenosť?

Vychádzajme z premisy, že lekári majú konkrétne poslanie a konajú dobro. Tento druh altruizmu je potrebný, je to nadstavba, je to filozofia povolania, nastavujúca klímu prostredia. Lekári sa zároveň chcú a musia vyznať v medicíne, ale okolo práva chodia vzdialene a po špičkách. Okrem toho, na lekárskej fakulte je veľmi obmedzený priestor na výučbu komunikácie v medicíne.

Keď komunikácia zlyhá na začiatku vzťahu lekár - pacient, spôsobí to problém a vytvorí zásadnú bariéru, pre ktorú lekár stratí pevnú pôdu pod nohami. Už nevie s pacientom o prípadnej chybe komunikovať. A zrodí sa sťažnosť, či až trestné oznámenie.

Tak ako ďalej? Použiť to povestné Plzákovo zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať?

To nie. Nemala by chýbať určitá miera reality. Ak lekár vie, že chybu spravil, alebo k nej jednoducho došlo, nemal by sa báť priznať ju aj pacientovi. To nie je slabosť, ani to nie je niečo, čo zákonite podnieti pacienta podať sťažnosť. Ukazuje, sa, že je to práve naopak. Komunikácia v medicíne je veľmi dôležitá, veľa sa o tom hovorí, ale je to zväčša balast. Princíp, o ktorý ide nám, súdnym lekárom a súdnym znalcom je aj vnútorná komunikácia medzi zdravotníkmi, ktorá je nad pacientom, teda diagnostické konzultácie, konzíliá, vizity a potom samozrejme extramurálna komunikácia medzi lekárom a pacientom, nemocnicou a svetom.

Obidve uvedené komunikácie, aj navonok, aj dovnútra príliš často zlyhávajú. Medicína má podľa mňa problém, že sa nevie predať, že nevie predať produkt,...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = zdn/rozhovory, menuAlias = rozhovory, menuRouteLevel0 = zdn, homepage = false
06. august 2022 04:22