Zhovárali sme sa s ním aj o začiatkoch transplantácie u nás, aká je pravda o probiotikách či o tom, akú úlohu zohrávajú mikroorganizmy v našom živote.
Keď sa na Slovensku spustil transplantačný program, stáli ste pri zrode budovania transplantačnej imunológie. Jej aktivita prerástla do dnešného Imunologického ústavu LF UK. Akú úlohu má imunita osoby pri transplantácii?
Každý človek disponuje tzv. imunitným systémom, ktorý plní pre jeho život nenahraditeľnú funkciu. Predovšetkým rozpoznáva štruktúry, čo sú telu vlastné a rôzne zložky, čo sú telu nevlastné. Vlastné štruktúry systém toleruje, kým na nevlastné vzniká imunitná odpoveď s cieľom zachovať celistvosť a individualitu postihnutej osoby.
Medzi nevlastné zložky patria nielen substancie z okolia, ale i vlastné štruktúry zmenené starnutím alebo nejakým nepriaznivým zásahom (napr. aj nadviazaním nejakého lieku). Takisto imunitný systém rozpoznáva i molekuly, bunky a tkanivá od iného jedinca.
Preto treba zistiť skladbu tkanív osoby, ktorá má prijať transplantát a tiež tkaniva darcu. Ľudská populácia je značne heterogénna a ľudia sa líšia v skladbe buniek. Ak je skladba značne odlišná, potom imunitný systém príjemcu reaguje intenzívne a transplantát odvrhne. Preto treba pred transplantáciou stanoviť zloženie tkaniva príjemcu tzv. histokompatibilitu (určujú sa znaky HLA) a takisto...
Zostáva vám 85% na dočítanie.