Aj o tomto sme sa zhovárali s laboratórnym patológom MUDr. Petrom Bohušom. Tento rok získal druhé miesto v TOP lekároch na Slovensku v odbore patológia.
Ste odborníkom v laboratórnej patológii. Čomu presne sa venujete?
Patológovia trávili kedysi v pitevni oveľa viac času. Dnes je to viac o diagnostike živých pacientov, čiže hovoríme o cytológii, biopsii a podobne. Rozdiel medzi laboratórnou patológiou a klasickou patológiou nie je. Moderná patológia je aj laboratórnou patológiou. Ide teda o spracovanie vzoriek zo živých ľudí, z tkanív, z orgánov s diagnostickým účelom.
Dá sa porovnať spektrum našich laboratórnych vyšetrení so zahraničnými?
Rozdiel medzi vyšetreniami v zahraničí a u nás je zanedbateľný. Na západe je tendencia ku kumulácii, teda k profilovaniu na jednotlivé špecializácie. Ako patológ by som sa venoval napríklad čisto gynekologickým veciam, respiračnej patológii, ochoreniam zažívacieho traktu či ochoreniam centrálneho nervového systému. U nás je patológ skôr „všeumelec“, musí robiť a vedieť takmer všetko. Pri väčšom počte lekárov by sme si vedeli prácu medzi seba rovnomerne rozdeliť.
Ak sú však v službe dvaja, traja výkonní lekári – diagnostici, potom každý z nich musí ovládať široké spektrum vyšetrení materiálov, ktoré sa zasielajú do rôznych laboratórií. Závisí to aj od toho, s akými zdravotníckymi zariadeniami máte zmluvu. Ak máme napríklad zmluvu s onkogynekológiou, každý z atestovaných lekárov, ktorí v danom laboratóriu pracujú, musí ovládať onkogynekológiu.
Keď dostaneme napríklad trepanobiopsiu kostnej drene, robíme ju dvaja, traja v malom rozsahu a veľká časť vyšetrení sa posúva ďalej k špecialistom, v tomto prípade do Martina. Ide o pomerne náročné vyšetrenie, pri ktorom sa odoberie spongiózna kosť z lopaty bedrovej kosti a stanovia sa ochorenia hemopoetického systému. Väč...
Zostáva vám 85% na dočítanie.