Aj ste v slovenskom zdravotníctve, aj nie ste, mali by ste ho hodnotiť „európskymi“ očami, mali by ste mať nadhľad a odstup. Darí sa?
Chvíľami je to veľmi zložité. Isté vnímanie mám ako občianka Slovenska, ale profesionálne patrím do medzinárodnej organizácie. Objektívnosť by mala byť u mňa veľmi výrazne viditeľná. Nepodlieham emóciám, nemiešam sa do niečoho, čo občas pripomína lokálne žabomyšie vojny, ale snažím sa vnímať veci z nadhľadu. Mám isté objektívne hodnotiace nástroje vypracované mojou organizáciou a moju optiku vedú hodnoty, ktoré sú o solidarite, rovnom postavení, fyzickej i finančnej dostupnosti zdravotníckych služieb pre všetkých.
Môžete si dovoliť kritiku?
Môžem sa kriticky vyjadriť k veciam, ktoré sa objektívne vymykajú tomuto hodnotovému rámcu. Pochopiteľne, viac to vnímam, ak nedostatky zdravotníctva zasiahnu mojich blízkych, keď z prvej ruky vidím medzery, umelo vytvárané bariéry či nekalé praktiky v domácom systéme.
Zrejme máte väčší prehľad aj o dianí v zahraničí?
Moja práca je a musí byť ovplyvnená intenzívnou komunikáciou s inými krajinami, aby som vedela porovnávať, aká je situácia v okolitých krajinách Európy, s ktorými sme boli kedysi v podstate na rovnakej štartovacej pozícii, ale aj v tých, ktoré sú dlhodobo vo vyspelejšej fáze. Všade majú problémy, niekde sa s nimi dokážu vyrovnať inak, rýchlejšie, lepšie. Vtedy si hovorím, že by možno bolo vhodné, keby aj slovenské zdravotnícke špičky viac komunikovali s inými krajinami, viac sa vzdelávali, viac sa stretávali a viac čerpali pre naplnenie toho, čo vyhlasujú za prioritné výsledky svojej práce.
To je pravda, často počúvame, že zo zahraničia čerpáme, ale musíme to prispôsobiť našim podmienkam...
Naučiť sa hovoriť o veciach, ktoré ľudí trápia, múdro, vznešene, či niekedy až populisticky, to sa dá naučiť vcelku ľahko. V dnešnej dobe to má každý ambiciózny politik veľmi dobre naštudované, dostal príslušné lekcie od PR agentúr, ktoré s politickými stranami pracujú. Ale nesmie byť príliš okatá diskrepancia medzi hovoreným a konaným. Niekedy to konanie nejde dobrým smerom aj preto, lebo absentuje odborné zázemie, vedomosti, naštudovanie systému.
Dnes sa veľa ľudí pasuje za zdravotníckych manažérov. Keby sme šli per se k definícii, tak ozajstný manažér musí mať príslušné akademické vzdelanie, doškolenie na študijných pobytoch na renomovaných pracoviskách... potom možno o sebe môže povedať, že je manažér. Rýchlokurzy, počas ktorých sa dajú na Slovensku získať certifikáty, alebo dokonca tituly ako MBA alebo MPH, nemajú veľmi dobrú reputáciu, čo sa týka ich kvality.
Na vzdelávanie a udelenie titulu MPH má dlhodobo monopol SZU a využila túto možnosť viac na sprofanovanie než na zveľadenie tohto vo svete veľmi váženého vzdelávania v zdravotníckom manažmente. V blízkej budúcnosti by sa malo rozbehnúť štúdium MPH aj na LF UK, na príprave ktorého som sa s medzinárodným tímom spolupracovníkov podieľala. Bude to vzdelávanie v angličtine, a verím, že významná konkurencia doterajšiemu vzdelávaniu na SZU.
Nebude však na druhej strane práve angličtina bariérou?
Angličtina nie je bariéra, ale otváranie dverí do sveta. Je až zarážajúce, keď dnešní absolventi strednej školy nevedia plynulo rozprávať a...
Zostáva vám 85% na dočítanie.