MUDr. Tomáš Szalay, výkonný riaditeľ HPI mal podiel aj na reformných zákonoch Rudolfa Zajaca.
Ako ste sa vlastne od absolventa medicíny cez televízneho redaktora, hovorcu ministerstva zdravotníctva dostali k súčasnej profesii analytika HPI?
Pridám k tomu ešte matematické gymnázium, lebo matematika je základ. Počas vysokoškolského štúdia som sa živo zaujímal o fungovanie systému. Bol som ako zástupca študentov päť rokov členom vedenia lekárskej fakulty. Problémy fakultnej nemocnice sa preberali na každej porade u dekana.
Keď som končil školu, nástupný tabuľkový plat lekára bol o nejakých 40 korún nižší než zákonom stanovená minimálna mzda. V televízii, kde som úspešne prešiel náročným konkurzom, mi ponúkli štvornásobok. Médiá ma bavili, rodičia pochádzali z tejto branže. Pre mladú rodinu to nebolo náročné rozhodovanie.
Ale do zdravotníctva som sa nakoniec vrátil. Pôvodne som mal Rudolfovi Zajacovi pomôcť s komunikáciou. Poznáte ho i jeho komunikáciu, je svojský. Ukázalo sa, že aj nejaký hovorca je naňho krátky. Počas hovorcovania som sa dostal do úzkeho kontaktu s reformným tímom, Petrom Pažitným, Henrietou Maďarovou, Janou Ježíkovou a priviedol som doň Angeliku Szalayovú.
Zistil som, že sú zručnosti, ktorými im viem byť prospešný. Začalo sa to zložitejšími excelmi a skončilo sa to tým, že som gestoroval dva reformné zákony. Keď sme po schválení reformy odchádzali ako reformný tím z ministerstva, dokázali sme sa našimi vedomosťami a analytickými zručnosťami uživiť.
Prečo ste však vyštudovali medicínu, keď ste potom nikdy nepracovali v ambulancii, v nemocnici, nevideli ste ako lekár živého pacienta?
Keď som sa hlásil na vysokú školu, vládol optimizmus, že o šesť rokov, keď budem končiť, bude lepšie. Nebolo. Rozumiem, že mám preto istý hendikep. Na druhej strane, mám kapacitu robiť veci, na ktoré praktizujúci lekár nemá čas a kvôli ktorým mu chýba ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.