Prečo ste založili Ligu proti rakovine?
Raz som sa v jednom odbornom časopise dočítala, že sa v Miláne v roku 1986 stretli hlavy štátov a vlád západných krajín Európy, odborníci a Ligy proti rakovine a dohodli sa na spoločnom programe Európa proti rakovine.
Ligy proti rakovine boli už vtedy organizáciami s dlhoročnou tradíciou. Prvá Liga proti rakovine vznikla v roku 1918 vo Francúzsku. Vtedy mi napadlo, že by bolo dobré mať takúto organizáciu aj u nás, už aj z toho dôvodu, že československá onkológia bola v Európe a vo svete uznávaná.
Vtedy však zakladanie mimovládnych organizácií nebolo možné. Počkali sme do roku 1990, a potom som oslovila Asociáciu európskych líg, či by nás neprijali za člena.
Prijali nás s veľkým nadšením, lebo Československo bolo prvým a jediným štátom východného regiónu Európy, ktorý sa vtedy k programu Európa proti rakovine pridal.
Neskôr sa pridali aj Poliaci a Maďari.
Stálo vás veľa úsilia založiť Ligu proti rakovine?
Vtedy to bolo jednoduchšie, pretože nebolo toľko záujemcov o zakladanie mimovládnych organizácií. Keďže sme ešte nemali žiadne peniaze, začali sme oslovovať rôzne inštitúcie a podniky, ktoré prejavili k tomuto hnutiu sympatie.
Samozrejme, stretli sme sa aj zo strany verejnosti s nedôverou a obavami, že sa tie peniaze niekde stratia. Európska asociácia Líg proti rakovine nás povzbudzovala, aby sme sa nevzdali a ponúkla nám pomoc.
Peniaze nám nedávali, ale rozhodli sa, že tieto nové ligy dostanú „kmotrov“. Naším „kmotrom“ bola nórska liga, jedna z najúspešnejších a najbohatších líg v Európe. Pozývali nás na porady, platili nám účasť na rôznych konferenciách a poskytovali nám know-how a rady, ako si získať dôveru spoluobčanov.
Rakovina bola u nás vtedy ešte v zajatí tabu a bola považovaná za neliečiteľnú chorobu. Slovo rakovina sme sa obávali vysloviť, ale neskôr sa to začalo meniť. Raz nám naši nórski partneri ponúkli, že pre našich pacientov usporiadajú v Bratislave konferenciu, čo sme privítali.
Rozprávali o ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.