Prešli všetky pracovno-právne vzťahy z detskej fakultnej na národný ústav?
Áno, tým, že sme nemenili právnu formu, v podstate my meníme len ako sa hovorí ľudovo hlavičku, z tohto pohľadu je to jednoduchší spôsob transformácie.
Čo sa od januára reálne zmenilo?
Najskôr sa v skratke pokúsim zhrnúť konkrétne kroky, ktoré sme urobili v priebehu minulého roka. Krok číslo jedna bol začiatkom roka 2016, kedy sme zlúčili I. a II. detskú kliniku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského s cieľom dať dokopy kolegov špecialistov, ktorí medzi sebou multidisciplinárne spolupracujú. Vytvorili sme jednotky gastroenterologickú, reumatologickú, nefrologickú, osteologickú atď. Je to vynikajúca výučbová báza pre mladých kolegov, ktorí v podstate cirkulujú každé tri mesiace z jedného oddelenia na iné. Každá táto jednotka, či už reumatologická, gastroenterologická je napojená na svoju ambulanciu a úzko spolupracujú z pohľadu toho najdôležitejšieho - poskytnúť to, čo tu doteraz nebolo možné, to znamená čím menej detí a samozrejme aj ich rodičov hospitalizovať a čo najviac pacientov riešiť ambulantnou formou. Spomínané zlúčenie kliník nám v praxi ukázalo, že je to realizovateľné. Toto bol prvý krok, druhým je spolupráca s charitatívnymi organizáciami. Nadácia Deťom s rakovinou zasponzorovala vytvorenie ambulantného sektora pre Dennú kliniku detskej hematológie a onkológie a to jednoznačne potvrdilo, že je reálne manažovať detských pacientov týmto spôsobom. Čím menej hospitalizácií, tým pádom aj menej komplikácií. Priznajme si, hrozia nozokomiálne nákazy a takto im môžeme zabrániť, nehovoriac o šetrení prostriedkov, lebo predsa len nemocnica je najdrahší hotel na svete. Tieto dva projekty nám jednoznačne ukázali, že táto cesta je dobrá, že vieme znížiť počty hospitalizácii, vieme veľa zákrokov realizovať ambulantnou formou, takže tým pádom bola aj ľahšia argumentácia v prospech vzniku národného ústavu pre nášho zriaďovateľa.
Bola teda potrebná zmena na národný ústav?
Nebol to úplne náš výmysel. Všetko sme prekonzultovali so zahraničnými odborníkmi, rok predtým sme zavolali expertov z Holandska, z Nemecka, z Maďarska, z Česka, s ktorými sme na našej pôde debatovali aj pod záštitou ministerstva, ako by mala napredovať pediatria na Slovensku. Ukázali sme, aké máme podmienky, koho tu máme a vyplynul z toho konsenzus, že pre takú krajinu ako je Slovensko, s danou chorobnosťou nie...
Zostáva vám 85% na dočítanie.