Ste hlavným hygienikom SR a pôsobíte na ÚVZ SR. Mnohí úrad považujú len za akúsi „skrinku byrokracie“. Prečo? Je to nastavením kompetencií? Čo úrad (vrátane jednotlivých regionálnych) vykonáva/realizuje?
Možno je to tým, že v názve ÚVZ SR je slovo „úrad“, ktoré môže evokovať množstvo byrokratických úkonov. V rámci našich činností sa zameriavame na prevenciu a ochranu zdravia. Spomeniem len niektoré významné aktivity, napríklad v oblasti výživy a bezpečnosti potravín kontrolujeme špecifické kategórie potravín pre malé deti, ako aj dojčenské mliečne výrobky zo zahraničia, a informujeme občanov, priemerne ročne vykonáme viac ako 35 000 kontrol v reštauráciách, bufetoch, v závodnom a nemocničnom stravovaní.
Kontrolujeme aj výživové doplnky, kde ročne zaregistrujeme približne 2 700 nových výživových doplnkov, a následne vykonávame overenie ich bezpečnosti z hľadiska obsahu zložiek, označovania atď. Posúdenie miery rizika, definovanie kritérií pre zachovanie bezpečnosti, napr. hotových pokrmov zo surového mäsa a z rýb (tzv. tataráky), to bola tiež jedna z významných úloh v roku 2017, ktorá sa možno navonok javila len ako legislatívna úprava, avšak v pozadí to bola náročná odborná práca expertov, ako nastaviť nové pravidlá, aby nebolo ohrozené zdravie obyvateľov.
Ak v praxi vznikne akýkoľvek problém v súvislosti so zdraviu škodlivými faktormi v prostredí, či už ide o kontamináciu pitnej vody, nevyhovujúce hygienické podmienky pri poskytovaní rozličných služieb alebo šírenie nebezpečného prenosného ochorenia, je ÚVZ SR viditeľný v očiach každého. Občania sa na nás s dôverou obrátia a veria v odbornú pomoc. To je však už riešenie vzniknutého problému. Môže sa teda zdať, že naše kroky a náš úrad je, ako ste to nazvali, „skrinkou byrokracie“, avšak našou snahou je problémom predísť, teda konať preventívne a chrániť zdravie ľudí.
ÚVZ SR zasahoval aj pri kauze brazílskeho mäsa?
Mimoriadne situácie spojené s krízami v potravinovom reťazci sú jednou z najťažších úloh pre prijatie okamžitých preventívnych opatrení na ochranu zdravia obyvateľov. Ako príklady možno uviesť dve najväčšie krízy za posledné desaťročie, a to kontamináciu brazílskeho mäsa salmonelou a kontamináciu slepačích vajec nepovolenou látkou fipronil. Čo sa týka kauzy importovaného brazílskeho mäsa, ktoré sme zadržali v reštauráciách a školských jedálňach na jar 2017, vyšetrili sme v laboratóriách mikrobiológie životného prostredia RÚVZ v SR celkovo 388 vzoriek mäsa.
S pozitívnym nálezom prítomnosti salmonely bolo 11 vzoriek, 21 izolovaných kmeňov salmonel bolo verifikovaných a typizovaných v Národnom referenčnom centre pre salmonelózy pri ÚVZ SR. V tomto národnom centre vykonávame aj špecializovanú diagnostiku kmeňov salmonel izolovaných z klinického materiálu od pacientov, napríklad aj z hľadiska testovania rezistencie na antibiotiká pre epidemiologické účely.
Pripomenul by som aj dôležitú úlohu úradu po tzv. metanolovej kríze v ČR, pretože tieto potraviny boli distribuované do zariadení spoločného stravovania a bolo potrebné prijímať okamžité opatrenia pre ochranu zdravia našich občanov.
Sledujete aj epidemiologickú situáciu?
Áno, tak v SR, ako aj v EÚ monitorujeme situáciu vo výskyte infekčných ochorení, osobitne chrípky a chrípke podobných ochorení, nedávne importované prípady osýpok v SR, časté epidémie salmonelózy, ale aj zvýšený výskyt vírusovej hepatitídy typu A. Nariaďujeme okamžité protiepidemické opatrenia s cieľom zamedziť ďalšiemu šíreniu a poskytujeme odbornej i laickej verejnosti preventívne opatrenia.
Ročne je v rámci SR hlásených približne 60 000 prípadov prenosných ochorení a 500 epidémií. Sme napojení aj na Európsky systém rýchleho varovania a odpovede (EWRS) s 24-hodinovým monitoringom. Riešime aj tému očkovania, pravidelne vyhodnocujeme zaočkovanosť pri všetkých druhoch povinného očkovania, sledujeme a analyzujeme výskyt postvakcinačných reakcií a komplikácií.
A čo taká radiačná ochrana?
V súčasnosti pripravujeme v legislatívnom procese nový zákon o radiačnej ochrane. Našou úlohou je aj kontrola radiačnej situácie v životnom prostredí, hodnotíme obsah rádioaktívnych látok vo vode, v pôde a ovzduší. V súvislosti s nedávno detegovaným ruténiom-106 v ovzduší Európy na jeseň 2017 sme pravidelne monitorovali a informovali občanov o aktuálnej situácii v SR. Poskytovali sme občanom všetky namerané hodnoty s vysvetlením, že išlo o minimálne úrovne, ktoré neohrozovali zdravie občanov.
Majú úrady svoje laboratóriá?
Laboratóriá nášho úradu sa podieľajú na analýzach nebezpečných zásielok a vzoriek, ako je napríklad analýza prítomnosti pôvodcu antraxu. Tieto rizikové podozrivé zásielky realizujeme v rámci nepretržitej 24-hodinovej prevádzky laboratória. Národné referenčné centrá vykonávajú nadstavbovú konfirmačnú diagnostiku a spolupracujú s WHO.
Napríklad NRC pre sledovanie rezistencie mikroo...
Zostáva vám 85% na dočítanie.