Vaša cesta do ambulancie praktického lekára nebola priamočiara. Ako ste začínali?
Oslovilo ma štúdium medicíny na Karlovej univerzite v Prahe. V tom čase ešte v rámci bývalého Československa existovali kvóty pre Slovákov. V júni 1989 som sa zúčastnil na prijímacích pohovoroch. Vtedy bolo možné dať si len jednu prihlášku, tak to bol taký vabank, a vyšlo to. Akademická pôda v Prahe bola úžasná, v novembri prišla revolúcia, takže štúdium sa nieslo v novom duchu. Začali sa prvé zahraničné kontakty, na sklonku štúdia sa mi podarilo dostať do Štokholmu. Potom logicky prišlo profesionálne rozhodovanie, či ostať doma alebo v zahraničí.
Čo najviac zavážilo?
Založil som si rodinu a cítil som to tak, že idem domov vrátiť, čo do mňa investovali moji rodičia. Rodinné puto na Slovensku bolo veľmi silné. Pár rokov po revolúcii sme počúvali, že bude lepšie, tak sme mali takú nádej, verili sme tomu. Možno to bolo trošku naivné, ale neľutujem.
Kariéru ste však začínali vo farmaceutickej firme.
Rozhodli o tom pragmatické dôvody. Bolo treba uživiť rodinu a v tých 90. rokoch boli dvaja lekári alebo dvaja učitelia v rodine najhoršou kombináciou. Manželka je zdravotná sestra, poznám mnoho párov, kde jeden išiel pracovať do farmaceutického priemyslu, kde boli ľudia z medicínskej oblasti veľmi žiadaní pre farmabiznis. Venoval som sa dermatologickým produktom, po ktorých bol vtedy ohromný dopyt. Tam som si postupne vybudoval kariéru až po generálneho riaditeľa pre ČR a SR. Ale nezabudol som na kliniku, popritom som v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach bol zaradený do atestácie na vnútorné lekárstvo.
Kedy padlo rozhodnutie odísť do ambulantnej sféry?
Rozhodujúci moment prišiel po kariére vo firme, keď sa ju majitelia rozhodli predať a ja som premýšľal, čo ďalej. Dostal som dobrú radu, že ak chcem investovať svoje fyzické sily aj financie, tak oblasť všeobecného lekárstva je to pravé. Zaradil som na SZU do špecializačného štúdia všeobecné lekárstvo. Bolo to jedno z najlepších rozhodnutí, ktoré som urobil. Dnes je Slovensko hladné po všeobecných lekároch, po ľuďoch, ktorí chcú robiť primárny kontakt. Poznal som svet korporátu a môžem to po...
Zostáva vám 85% na dočítanie.