Nedávno sme oslávili 29. výročie Nežnej revolúcie. Ako sa odvtedy zmenilo naše zdravotníctvo?
Na jednej strane prišli technika a pokrok aj na Slovensko a v nemocniciach je dnes množstvo technológií, na druhej – čo sme mali dobré, to sme rozbili. Úplne sme rozbili organizáciu zdravotníctva a nenahradili sme ju nijakou inou. Prevenciu najmä u detí sme mali najlepšiu na svete, dnes trochu pokrivkáva. Máme problém s očkovaním, bojíme sa epidémií, čo predtým neexistovalo. Neviem, prečo sa presunuli vakcíny, objednávanie cez lekárne a distribútorov, keď predtým boli na Úrade verejného zdravotníctva. Presne sa vedelo, koľko ich treba objednať na rok a koľko ich treba minúť, skladovali sa v primeraných podmienkach, a keď bolo treba, lekár alebo niekto z Úradu verejného zdravotníctva priniesli očkovacie látky a deti sa zaočkovali. Teraz musí lekár napísať recept, ísť s ním do lekárne, ktorá ich možno má. Alebo nemá. Dôležité očkovacie látky alebo antiséra sa v lekárni často nevyskytujú, pretože ich výroba trvá aj jeden rok a ak sa objednajú z mesiaca na mesiac, výrobca ich nestihne urobiť. Alebo sme dali sprivatizovať polikliniky, kde mal pacient na jednom mieste obvodného lekára, špecialistov, röntgen, teda všetko. Ich budovy sa už začínajú rozsýpať, takže lekári hľadajú iné miesta. Zrušili sme komfort pacienta. Zabudli sme, že zdravotníctvo je služba občanovi, urobili sme z toho piedestál, fetiš obchodu. O zdravotníctve rozprávame len v číslach, ale nehovoríme o tom, koľko je u nás chorých ľudí, prečo ich je toľko chorých ani o tom, koľko ľudí vie naše zdravotníctvo úplne vyliečiť alebo zlepšiť ich zdravotný stav tak, že sa o pár dní vrátia do práce.
Ako hodnotíte s odstupom času jednotlivých ministrov zdravotníctva? Kto pre zdravotníctvo naozaj niečo urobil?
Ťažko povedať, každý z nich sa snažil niečo urob...
Zostáva vám 85% na dočítanie.