Ministerka nepredložila na vládu projekt stratifikácie, zdôvodňuje to tým, že musia počkať na prípravu zákona o dlhodobej starostlivosti a hlasovať sa bude o oboch návrhoch spoločne. Nie je to skôr nechuť ministerky pustiť sa do stratifikácie?
Na projekte stratifikácie pracovali všetky tri poisťovne, mnoho analytikov aj ministerstvo zdravotníctva a Inštitút zdravotnej politiky (IZP) a je nešťastím, že dôležitá reforma, na ktorej sa odviedol kus práce a na jej realizácii sa strávilo veľa času, sa neposunie ďalej. Hodnotím veľmi negatívne, ak sa jedno manažérske rozhodnutie – spustiť stratifikáciu, spája s iným cieľom – so zlepšením starostlivosti o dlhodobo chorých. Výsledkom je, že sa stratifikácia s najväčšou pravdepodobnosťou tak skoro nespustí. Osobne sa prikláňam k tomu, že spájať stratifikáciu s dlhodobou starostlivosťou v súčasnosti je nezmysel. Správne by bolo dotiahnuť jeden projekt, následne sa pozrieť na druhý projekt a ísť krok za krokom. Dnes sme v situácii, keď si nemôžeme dovoliť otáľať pri reformách a zmenách, v rámci súčasného stavu nemáme na čo čakať.
Čo nastane, ak stratifikácia nebude a nemocnice budú fungovať ako doteraz?
Súčasná situácia v sektore nemocníc sa bude zhoršovať. Do rozhodnutí sa bude vnášať viac politiky ako ratia a na konci dňa bude trpieť len pacient. Verejný tlak by mal preto smerovať na politikov a mal by sa nájsť niekto, kto bude mať v najbližšom čase záujem realizovať reformy. Teda nielen o nich rozprávať a získavať za ne politické body, ale naozaj ich exekvovať a meniť zdravotníctvo. Dnes si nemôžeme dovoliť čakať. Musíme začať veci meniť, rozprávať sa o riešeniach v rámci odborných tímov či analytikov a nájsť ľudí, ktorí majú záujem veci zmeniť.
To, že uviesť stratifikáciu do života nebude jednoduché, ukázalo už medzirezortné pripomienkovanie, v rámci ktorého padlo viacero pripomienok, aj zásadných, najmä zo strany lekárskych združení, a pôvodný návrh sa pozmenil. Dali by sa akceptovať?
Proces, akým bola stratifikácia nastavená, sa začal dobre. Len čo však do reformy začne vstupovať príliš veľa názorov, z projektu, ktorý je dobre rozbehnutý, vznikne niečo, čo sa minie cieľu, ktorý bol stanovený na začiatku. Zlyhalo to na tom, že samotný proces nebol adekvátne manažovaný ministerstvom zdravotníctva. Treba si definovať nejaký cieľ a diskutovať s ľuďmi, ktorí dávajú zásadné pripomienky, ktoré návrhy sú exekvovateľné dnes a ktoré neskôr. Len čo ministerstvo začne projekt, ktorý je v princípe veľmi jednoduchý, komplikovať, znižuje sa jeho uskutočniteľnosť. Z môjho pohľadu jediná vec, ktorá bola v rámci stratifikácie zásadná na pripomienkovanie, je centralizácia špecializácií a výkonov v rámci nemocníc....
Zostáva vám 85% na dočítanie.