Situácia so sestrami je katastrofálna, či už v nemocniciach alebo ambulanciách. Prečo?
Áno, situácia je katastrofálna a nie je to záležitosť len posledného roka či mesiaca, ťahá sa to už niekoľko rokov. Výrazný odlev sestier najmä z nemocníc sa začal v roku 2005, keď sa zvyšovali personálne normatívy a zvyšoval sa počet pacientov, ktorým má sestra poskytovať starostlivosť. Aby sa pre nedodržané personálne normatívy nemuseli zatvárať oddelenia, zachraňovali sa takýmto spôsobom.
Dovtedy napríklad na ARO mala sestra v starostlivosti 1,5 pacienta, po novom dostala do opatery dvoch pacientov. Ale už preťažené sestry zaťažili ešte viac. Aj toto bol zlomový okamih, keď sa začal únik sestier zo zdravotníckeho systému.
Dnešná prax ukazuje, že jedna sestra sa stará aj o štyroch pacientov v kritickom stave! Ešte sa niekto čuduje, že sestry odchádzajú zo systému? Že nie je primeraná kvalita starostlivosti? Príčinou nedostatku sestier v ambulanciách je predovšetkým ich nízke finančné ohodnotenie.
Spôsobilo nedostatok sestier aj nariadenie, podľa ktorého museli mať sestry vysokoškolské vzdelanie? Mnohé sestry boli proti tomu, odmietali si ho dorábať.
Dovolím si tvrdiť, že žiadne vzdelanie nie je prekážkou. Vzdelanie má byť niečo, čo posúva určitú činnosť vyššie. Ani dnes nemusí mať sestra vysokoškolské vzdelanie. Sme členmi EÚ a podľa jej smerníc sestra potrebuje mať absolvovaných 4 600 hodín odbornej prípravy, ale už nie je uvedené, že to musí byť na vysokej alebo strednej škole.
Mimochodom, ani pri lekároch, ktorí majú požadovanú prípravu 5 500 hodín, nie je uvedené, že sa musia vzdelávať na akademickej pôde a tobôž nikto sa nepýta lekárov, či im vyhovuje takéto vzdelávanie. V smerniciach je uvedený len rozsah. Teraz vyvstáva otázka, prečo sestry nechcú ísť na stredné školy.
Teda prečo?
Ak po absolvovaní strednej školy bude mať sestra vyššie ambície, bude napríklad chcieť robiť licencovanú sestru alebo bude chcieť zastávať funkciu, byť odborným garantom, tak na toto je potrebná vysoká škola druhého stupňa. Zo strednej školy sa nedá nastúpiť hneď na vysokú školu druhého stupňa, ale musí mať absolvovaný prvý stupeň.
Teda sestra, ktorá by chcela vykonávať uvedené činnosti, by musela štyri roky strednej školy „zahodiť“ a znova by musela absolvovať 4 600 hodín odbornej prípravy na bakalára a potom si ešte dorábať ďalšie dva-tri roky na magisterskom stupni. A mladí ľudia sa nechcú pri profesionálnom štarte „zablokovať“ pred ďalšími možnosťami.
Do odbornej prípravy 4 600 hodín sa neráta stredná škola? Tam ich sestra nezíska?
Ráta sa jej, ale na spomínané činnosti je potrebná vysoká škola druhého stupňa. A tá nenadväzuje na stredoškolské vzdelanie. Musí začať prvým stupňom. Navyše, dnešní mladí ľudia majú záujem o vysoké školy. Vedia si „spočítať a prepočítať“ možnosti ďalšieho uplatnenia nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Už počas pôsobenia predchádzajúcej riaditeľky odboru vzdelávania na MZ SR sa uvažovalo, pre nezáujem študentov, o zrušení odboru diplomovanej sestry na stredných zdravotníckych školách. Zatiaľ sa ponecháva. Bola by som len rada, keby sa tam mladí ľudia hlásili a aby všetky pozície v zdravotníckom systéme boli vykryté kvalifikovanými pracovníkmi s požadovanou prípravou.
Lenže nikto nedonúti mladých ľudí, aby nešli na vysokú školu. Osobne považujem ochotu mladých ľudí študovať za prínosnú pre spoločnosť. V žiadnej krajine by vzdelanie nemalo byť negatívnym fenoménom. To, že nevieme zúročiť vedomosti občanov, je iný problém.
A je to iba tým? Za mojich školských čias patrili stredné zdravotnícke školy medzi výberové školy, nedostal sa tam každý, dievčatá museli mať veľmi dobrý prospech na základnej škole.
Ak sa niekto pred 30 – 40 rokmi hlásil čo i len s jednou dvojkou na vysvedčení na strednú zdravotnícku školu, už mal strach, či ho vôbec prijmú. Dnešní jednotkári a dvojkári idú na gymnáziá už s tým, že chcú pokračovať v štúdiu na univerzit...
Zostáva vám 85% na dočítanie.