Starých, chorých a postihnutých ľudí radšej nechceme ani vidieť

Dlhodobá starostlivosť na Slovensku sa už dlhší čas zanedbáva. Čomu to možno pripísať?

Má to podľa mňa tri príčiny. Po prvé, súvisí to s tým, že si nevieme predstaviť budúcnosť a nemáme schopnosť vidieť, čo aj nás raz čaká. Neuvedomujeme si, že v takej situácii sa ocitne každý z nás. Zúfalstvo a bezmocnosť jednotlivcov, ktorí potrebujú dlhodobú starostlivosť, je také veľké, že vtedy riešia len problém, ktorý nepočká týždeň, dva, tri, ten problém je tu a musí sa riešiť v tejto chvíli. A štát vie, že absorpčná schopnosť ľudí prežiť bolesť a hľadať akékoľvek riešenie je taká veľká, že mu to je jedno. Medzi štát a človeka postavil inštitúcie, iných ľudí.

Veľkým problémom je, že pre štát je starý človek len číslo. Pre toho, koho sa to týka, pre ľudí, ktorí sú s ním v kontakte, emočná väzba existuje. Tí ľudia vtedy ani nerozmýšľajú racionálne. Existuje priestor, kde sa odohrávajú individuálne osudy a štát môže stále pred tým zatvárať oči, lebo to riešia iní ľudia, ktorí sa emočne angažujú. To je druhý dôvod a tretí je, že je to ťažko uchopiteľné, lebo dlhodobá starostlivosť sa hýbe medzi dvomi rezortmi.

Ako by ste zhodnotili fungovanie a spoluprácu medzi nimi, teda medzi ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom práce a sociálnych vecí?

Riešenie dlhodobej starostlivosti sa vždy zasekáva na jednom rezorte. Raz na jednom, raz na druhom. Prioritne však musím povedať, že podľa mňa je to najmä na rezorte sociálnych vecí. Nech je to akokoľvek, zdravotný systém dnes do veľkej miery supluje, nahrádza sociálny systém na Slovensku. Plačeme, že v zdravotníctve nie sú peniaze, ale vôbec sa principiálne nepozrieme, koľko peňazí zdravotného systému supluje výdavky sociálneho systému. Napríklad vrátenie peňazí za doplatky za lieky, keď rozdiel musí vrátiť zdravotná poisťovňa. Reálne to je však sociálna dávka. Alebo keď príde zomierajúci človek na centrálny príjem, musia ho riešiť hneď. Keď si však dá žiadosť do zariadenia sociálnych služieb, môžu ju odložiť.

To je základný rozdiel medzi zdravotným a sociálnym systémom. Zároveň kontakt medzi pacientom a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je priamy, je „face to face“ (tvárou v tvár, pozn. redakcie), ale medzi človekom a štátnym úradníkom v sociálnom systéme vždy existuje ešte nejaká inštitúcia, opatrovateľka, úrad alebo ...