V rámci optimalizácie siete sa oproti predloženému návrhu chystajú viaceré zmeny. Aké?
V princípe išlo o nájdenie konsenzu so zúčastnenými stranami. Akceptovali sme spoločné pripomienky zdravotných poisťovní, asociácií, odborov, ANS, aj pripomienky z krajov. Mnohé veci boli technické, išlo len o legislatívne úpravy. Základné zmeny sa týkajú konštitúcie komisií, ktoré budú rozhodovať v prvom kole, najmä odborná komisia, ktorá bude definovať štandardy, ktoré jednotlivé programy musia plniť, a tiež komisia pre tvorbu siete a rada pre tvorbu siete. Došlo tiež ku konsenzu, či tie komisie majú mať pre ministra odporúčací charakter alebo záväzný.
A k čomu ste dospeli?
Došli sme k záveru, že by mali mať záväzný charakter, až na tú poslednú, pri odvolaniach, ktoré zrejme prídu. Ide o to, aby reforma mala presah aj na ďalšie vlády. Aby spôsob tvorby siete nepodliehal politickým vplyvom, lebo všetci vieme, že tu sú stále nejaké voľby, lokálne alebo na národnej úrovni. Preto sme chceli, aby odbornosť a dáta neprevýšila v budúcnosti politika. Niektoré pripomienky vzišli tesne pred druhým čítaním, konkrétne z banskobystrického VÚC, ktorý požadoval definíciu, že nebudú transformované nejaké lôžka bez toho, aby nebola dostatočná kapacita, či už odborných ambulancií alebo iných lôžok.
Stále nie je úplne jasné, ako chcete vyriešiť ambulantnú sféru. Lebo tí lekári skrátka nie sú.
Tu sa dosť často zamieňajú veci, ktoré spolu súvisia, ale nie sú riešené priamo v zákone o kategorizácii ústavnej starostlivosti. Pretože mať poriadok v tom, ako je poskytovaná ústavná zdravotná starostlivosť, teda kým a za akých podmienok, to je jedna vec, ale lekári a iný personál, ktorý potrebujeme, to je druhá vec. A tá aj potrebuje nejaký čas na riešenie. Nedostatok zdravotníckeho personálu je dlhoročným problémom nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách Európy. Spolu s mojimi odborníkmi tvrdo pracujeme na systematických zmenách na riešenie tohto problému. Mení sa program Rezidentského štúdia, zároveň v parlamente je zákon 578, ktorý hovorí o ľahšom vstupe zahraničných zdravotníckych pracovníkov, a v dohľadnom čase a už začiatkom roka predstavíme projekt, ktorý je momentálne v štádiu príprav.
O čo ide?
Zahraniční pracovníci by mali mať jednu cestu vstupu, aby nám neblúdili po Slovensku a nevykonávali u nás v rámci zdravotníckeho systému rôzne práce. Chceme, aby ich cesta bola jasná, aby niekto skontroloval ich status, či sú absolventi, alebo či majú nejakú a akú prax. Tiež aby sa overili doklady, aby sme im pomohli získať všetky povolenia, uľahčili cestu získavania povolení na prechodný pobyt, prípadne pomôcť, keď budú potrebovať skúšky, či už odborné alebo jazykové. Máme zámer aj vôľu pomôcť im aj finančne, lebo tie procesy nie sú úplne najlacnejšie, najmä pre sestry. Samozrejme, musíme sa baviť aj o ďalšej motivácii, aby ostali na slovenskom trhu, a to sa dá spraviť teraz zvýšením platov alebo, ale to je dlhodobejšia vec, zlepšením pracovných podmienok. A to sa opäť vraciame k OSN, kde všetky tie projekty, ktoré sa pripravujú, teda stavba nových nemocníc, rekonštrukcie súčasných a podobne, by už mali spĺňať všetky štandardy, ktoré sú bežné vo vyspelých krajinách.
Budú testy pre zahraničných zdravotníkov ľahšie? Lebo mnohí slovenskí lekári hovoria, že by sami mali problém testami prejsť, také sú náročné.
Dnes to majú v rukách lekárske fakulty a kritériá sú všade iné. Do budúcnosti chceme, aby boli rovnaké a primerané tomu, čo je schopný zvládnuť aj slovenský lekár, aby úroveň bola zhruba rovnaká. Predpokladám, že niektoré budú ľahšie, niektoré ťažšie.
Odborná verejnosť má stále výhrady voči tvorbe prvej komisie, ktorá ostáva v rukách ministerstva. Nemocnice sa obávajú najmä toho, že sa nedostanú do siete.
Prvá komisia bude tvoriť štandardy. Tam sme sa uzniesli na tom, kto tam bude zastúpený, plus sa tam budú striedať odborníci podľa jednotlivých programov, chirurgo...
Zostáva vám 85% na dočítanie.