Zo štátneho sektora ste prešli do vtedy ešte malého súkromného laboratória, ktoré v tom čase fungovalo päť rokov. Ako ste vnímali rozdiely medzi štátnym a súkromným sektorom?
S imunológiou som začínala v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave, čo mi dalo veľmi veľa, mala som skvelých spolupracovníkov, veľa som sa naučila. Potom však prišiel pocit, že sa potrebujem posunúť ďalej. Pred dvadsiatimi rokmi sme v nemocnici bojovali s nedostatkom diagnostík, s finančnými problémami, preto sme často meškali s výsledkami. Na druhej strane vznikali súkromné ambulancie, ktoré potrebovali vyšetrenia a s tým bol problém. Takže, keď prišla ponuka vybudovať nové imunologické laboratórium v súkromnom sektore, išla som do toho.
Verila som, že v súkromnom laboratóriu Medirex budeme vedieť plniť všetky potreby lekárov a poskytovať rýchlu, spoľahlivú a interpretovateľnú laboratórnu diagnostiku imunologických (aj iných) vyšetrení, čo sa aj splnilo a stále plní.
Aké boli možnosti laboratórnych imunologických vyšetrení pred 20 rokmi? Povedzme, čo sa dnes dá bez problému vyšetriť a vtedy to bolo ešte v plienkach, prípadne nepredstaviteľné?
Laboratórna imunologická diagnostika sa, podobne ako celá laboratórna medicína, posunula výrazne dopredu. Kým v minulosti sa viaceré vyšetrenia robili manuálne a na výsledky sa dlho čakalo, dnes vďaka automatizácii a moderným prístrojom dokážeme vyšetrenia vyhodnotiť rýchlejšie, presnejšie a vo väčšom objeme.
Veľký pokrok nastal najmä v oblasti alergiológie – pred dvadsiatimi rokmi sa vyšetrovali len celé alergény, dnes už vieme identifikovať konkrétne proteíny, ktoré alergickú reakciu spôsobujú (tzv. komponentová diagnostika), čo umožňuje cielenejšiu liečbu.
Výrazne sa rozšírila aj genetická diagnostika imunologických porúch. V diagnostike autoimunitných ochorení vieme dnes pri imunofluorescenčných metódach využívať aj automatické mikroskopy, bolo objavených mnoho nových autoantigénov, ktoré spresňujú ich diagnostiku. Kým pred rokmi sa na výsledky čakalo týždne, dnes to vďaka centralizovaným laboratóriám zvládame často do niekoľkých dní.
Využitie umelej inteligencie v laboratórnej diagnostike je čoraz častejšie skloňovaná téma. V čom konkrétne vidíte jej najväčší prínos?
Umelá inteligencia má podľa mňa obrovský potenciál vo viacerých oblastiach laboratórnej medicíny. Už dnes sa využíva pri prístrojoch ako automatické mikroskopy na rozpoznávanie jednotlivých imunofluorescenčných obrazov a selekciu negatívnych výsledkov. Pevne verím, že v budúcnosti nám bude vedieť pomôcť pri personalizovanej liečbe, spracovávaní obrovského množstva dát v genetických analýzach. AI modely môžu predpovedať vznik alebo progresiu ochorení (napr. autoimunitných chorôb, rakoviny, infekcií) na základe laboratórnych údajov v kombinácii s klinickými dátami.
Veľký prínos vidím v prepojení a interpretácii výsledkov naprieč odbormi – biochémiou, imunológiou, hematológiou, mikrobiológiou, genetikou a ďalšími. Umelá inteligencia by mohla upozorniť na súvislosti medzi výsledkami, ktoré si lekár nemusí hneď všimnúť, prípadne mu na základe výsledkov a anamnézy „napovedať“, čo by ešte mohol dovyšetrovať. Takýto špeciálny laboratórny informačný systém prezentovali minulý rok kolegovia z Austrálie na svetovej konferencii laboratórnej medicíny WorldLab. Podľa mňa by to bola veľká pomoc pre laboratóriá aj klinikov.
Ako vnímate spoluprácu laboratórneho imunológa s klinickými lekármi? Je to skôr formálny kontakt alebo ide o hlbšiu odbornú spoluprácu, kde sa aj navzájom dopĺňate?
V imunológii máme to šťastie, že previazanosť medzi klinikou a laboratóriom je naozaj veľmi úzka a spolupráca je na vysokej úrovni. Mnohí imunológovia oceňujú, keď im ako laboratórni diagnostici – hoci nie sme lekári, ale biológovia či iní odborníci – vieme poradiť a aktívne im pomáhať pri interpretácii výsledkov, prípadne spoločne hľadáme ďalšie možnosti diagnostiky.
Tento vzťah sa ešte prehlbuje tým, že naše laboratórium je výučbovým pracoviskom pre postgraduálne vzdelávanie. Lekári, ktorí sa špecializujú v klinickej imunológii a alergiológii, k nám chodia na predatestačné pobyty. Tým, že sa s nimi osobne spoznáme, prirodzene sa vytvára dôvera a aj následná komunikácia v praxi je potom omnoho jednoduchšia a efektívnejšia.
Vo vzdelávaní sme všeobecne veľmi aktívni, netýka sa len imunológie, sme výučbovým pracoviskom aj pre postgraduálne vzdelávanie v genetike a mikrobiológii. V pregraduálnom vzdelávaní spolupracujeme so strednými zdravotníckymi školami a s TRUNI na vzdelávaní budúcich laborantov a pravidelne u nás praxujú aj študenti biologických a chemických študijných odborov. Pevne verím, že aj takto vieme prispieť k vzdelávaciemu procesu budúcich pracovníkov v laboratórnej medicíne, ako aj rozvoju spolupráce laboratórium – klinika.
Medirex pred niekoľkými rokmi otvoril odberové centrá pre pacientov, ktorí tak môžu absolvovať vybrané vyšetrenia na vlastnú žiadosť, bez odporúčania lekára. Aký je záujem o imunologické vyšetrenia?
Záujem o samoplatcovské vyšetrenia všeobecne rastie, no my ponúkame samoplatcom len tie vyšetrenia, ktoré vieme aj spoľahlivo zinterpretovať. V imunológii je záujem najmä o testy spojené s rôznymi reakciami na potraviny. Problémy s trávením či reakcie na potraviny sú v populácii veľmi časté – pacienti si ich často spájajú s alergiami. Treba však povedať, že pravých potravinových alergií je menej, ako by sa mohlo zdať – má ich asi 2 – 5 % populácie, kým rôzne neznášanlivosti (ako HIT či intolerancie) môžu postihovať až 20 – 30 % ľudí, podľa niektorých štúdií to môže byť až 50 %. U detí je výskyt alergií celkovo vyšší a potravinová alergia môže prejsť do inhalačnej alebo až do astmy, preto je dôležité ich zachytiť včas. Pri týchto vyšetreniach však treba zdôrazniť, že pacient by nimi nikdy nemal začínať, mal by mať vždy absolvované vyšetrenia u lekára, aby sa nezanedbali prípadné vážne diagnózy.
Kde vidíte najväčší potenciál rozvoja imunológie v budúcnosti?
Mnohí moji kolegovia z iných odborov by možno nesúhlasili, ale ja si myslím, že takmer každé ochorenie má nejakú spojitosť s imunitným systémom. Aj keď vieme o jeho fungovaní už veľmi veľa, stále objavujeme čoraz viac súvislostí s mnohými ochoreniami, ktoré pôvodne s imunitným systémom neboli spájané. Potenciál vidím vo vývoji nových biomarkerov, stále viac sa bude využívať genetika, čo prispeje k personalizovanej diagnostike a liečbe.
Predpokladám aj postupné využívanie AI, avšak stále budú najdôležitejší kvalitní a vzdelaní ľudia, ktorí budú tieto nové poznatky a možnosti správne aplikovať v praxi.
Váš osobný prínos pre imunológiu na Slovensku je zrejmý – nedávno ste získali striebornú plaketu Slovenskej lekárskej spoločnosti, pred desiatimi rokmi bronzovú, okrem toho množstvo ďalších ocenení a uznaní. Na čo ste vy sama najviac hrdá?
Každé ocenenie si veľmi vážim a považujem ho aj za ocenenie všetkých svojich kolegov. No pravdou je, že za môj najväčší prínos v imunológii považujem vybudovanie laboratória, ktoré je dnes uznávané a ku ktorému sa s dôverou obracajú kolegovia - klinici s rôznymi otázkami, napríklad ako ďalej postupovať či čo ešte doriešiť u pacienta. Som hrdá na to, že som mohla odovzdať tento odbor svojej kolegyni, Mgr. Kinge Szabóovej, ktorá je skvelá a odborne veľmi zdatná.
Tiež si veľmi vážim, že sme spoločne dokázali vytvoriť nielen odborne zdatný, ale aj ľudský kolektív, ktorý má priestor na rozvoj, rozlet, ale na druhej strane vie prevziať aj zodpovednosť. Držím sa kréda, že ľudia pracujúci v laboratórnej medicíne, nielen imunológii, sa chcú neustále vzdelávať, treba im dať priestor a možnosť rozvinúť krídla a samostatne rozhodovať. To im pomáha rásť a prináša do práce aj väčšiu spokojnosť a efektivitu, čo je následne prínosné aj pre firmu. Takéhoto prístupu sa snažím držať a myslím, že aj vďaka nemu sa nám podarilo z Medirexu vybudovať spoľahlivú kvalitnú značku laboratórnej medicíny.
|
RNDr. Elena Tibenská, PhD. Medicínska riaditeľka laboratórií Medirex RNDr. Elena Tibenská, PhD., vyštudovala molekulárnu biológiu a genetiku a patrí medzi prvých absolventov tohto odboru na Slovensku. Špecializáciu v oblasti imunológie získala počas pôsobenia na Oddelení klinickej imunológie v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave, kde viedla laboratórium. Po dvanástich rokoch v nemocničnom prostredí prijala v roku 2006 výzvu vybudovať oddelenie klinickej imunológie v súkromnom sektore - v spoločnosti Medirex. Postupne sa z manažérky imunológie vyprofilovala na medicínsku riaditeľku. Naďalej sa venuje laboratórnej diagnostike v oblasti klinickej imunológie a zároveň zodpovedá za odborný dohľad nad ďalšími medicínskymi odbormi v rámci laboratórií Medirex. V súčasnosti je predsedníčkou výboru Sekcie laboratórnej imunológie Slovenskej spoločnosti alergiológie a klinickej imunológie a viceprezidentkou pre vzdelávanie Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov. Začiatkom roka získala striebornú plaketu Slovenskej lekárskej spoločnosti za výrazný prínos pre rozvoj imunológie. |
