S pokorou priznávam, že ide o schopnosť (a to nielen) študenta kriticky zhodnotiť predkladané informácie, kriticky myslieť. Kvantita informácií rastie enormným tempom, žiaľ, mnohokrát práve na úkor ich kvality. Táto schopnosť, či presnejšie neschopnosť jednotlivca, je Damoklov meč pre súčasnú a najmä budúcu spoločnosť.
Pokiaľ bude dnešný trend pokračovať, obávam sa, že nastávajúca generácia bude schopná pri liečbe infarktu myokardu či náhlej cievnej mozgovej príhode myslieť okrem iného aj na homeopatiká, pri onkologických diagnózach zas na chloritan sodný. Veď už dnes sme toho svedkami...
Budeme však môcť vynášať súdy? Nie celkom. Vzťah príčiny a následku je známy od nepamäti a platí aj v tomto prípade. Išlo by o následok. Čoho? Mnohokrát nefungujúceho školského systému, ako to vidíme dnes. Systému, ktorý je rigidný a nestačí pracovať v tempe modernej doby.
Informácie starnú
Je nespochybniteľný fakt, že vzdelávanie dnes a pred povedzme dvadsiatimi – tridsiatimi rokmi je diametrálne odlišné. V čom vidím markantný rozdiel? Myslím si, že odpoveď treba hľadať v dostupnosti informácií.
Kedysi a najmä pred „dobou internetu“ pokiaľ chcel získať či už študent alebo pedagóg informáciu, musel si zájsť do knižnice. Ak sa mu tam podarilo získať knihu o danej problematike, informácie v nej uvedené boli s najväčšou pravdep...
Zostáva vám 85% na dočítanie.