V praxi to bude znamenať, že sa naďalej budú zhoršovať podmienky slovenských sestier a pôrodných asistentiek, ktoré sú už teraz viac ako vyťažené, čo v skutočnosti donúti ďalšie sestry k odchodu za prácou do zahraničia alebo k zmene povolania. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek za problém návrhu budúcoročného rozpočtu považuje aj to, že najvýraznejšie úspory sa majú dosiahnuť na úkor pacientov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Naďalej sa bude zhoršovať postavenie sestier
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek upozorňuje verejnosť, že v budúcom roku sa nielenže nebudú výraznejšie zvyšovať platy sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov (okrem 4% rastu podľa zákona), ale nepredpokladá sa ani zvýšenie ich počtu. To znamená, že nemožno očakávať zvýšenie počtu sestier a pôrodných asistentiek, pričom stavy sestier a pôrodných asistentiek už v súčasnosti v mnohých zdravotníckych zariadeniach ústavnej starostlivosti nezodpovedajú minimálnym personálnym normatívom. Naďalej sa bude zhoršovať postavenie sestier, ktoré sú nadmerne pracovne vyťažené a vyčerpané.
Zanedbateľné zlepšenie môže priniesť zvýšenie platov sestier v nočnej zmene, čo však nevyrieši ich nedostatočný počet. Rovnako sa v dôsledku nedostatočného odmeňovania sestier bude urýchľovať ich odchod do iných štátov Európskej únie alebo iných oblastí národného hospodárstva, ktoré sú pre ne atraktívnejšie. Taktiež ostane nezaplatené zrejme rozšírenie kompetencií sestier a pôrodných asistentiek, čo je evidentnou sociálnou nespravodlivosťou.
Úsporné opatrenia
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek ďalej poukazuje na skutočnosť, že naďalej má pokračovať realizácia úsporných opatrení, z ktorých môže rezultovať zníženie kvality a kvantity poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Napríklad zníženie nákladov zlepšením revíznej činnosti má ušetriť až 25 mil. eur. Revízna činnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne však pri Agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti už v súčasnosti atakuje hranice zákonnosti, keď sú neuhrádzané veľké počty tzv. nadlimitných výkonov a tieto sú ešte dodatočne znižované revíznou činnosťou, často v rozpore so zákonom pre formálne nedostatky, malichernosti.
Poskytovatelia preto budú nútení upustiť od ošetrovania pacientov nad výšku uhrádzaných limitov, čo bude mať dosah na kvalitu a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Znižovať sa majú náklady na ŠZM (predpokladaná úspora 35 mil. eur), ktorého už v súčasnosti v niektorých zariadeniach ústavnej starostlivosti nie je dostatok. Pacient môže pocítiť znižovanie nákladov na individuálne zdravotnícke pomôcky (v rozsahu až 15 mil. eur).
Mierne zvýšenie rozpočtu je opäť na úkor ekonomicky aktívnych poistencov, od ktorých v budúcom roku vyberie o 329 105 000 eur viac ako v tomto roku. Na druhej strane štát opäť šetrí na výdavkovej strane za svojich poistencoch, vzhľadom na to, že oproti minulému roku zvyšuje tento príspevok len o 15 572 145 eur. A pritom sa napriek avizovaným reformám štátnej správy očakáva nárast 12 000 štátnych úradníkov. Možno je to práve preto, že opakovaným pravidlom sa stáva, že štát sa na konci každého roka tvári veľkoryso a dofinancuje zdravotníctvo zvýšeným odvodom za poistencov štátu. Koncepčnejšie by však bolo myslieť na zvýšené percento za svojich poistencov už pri plánovaní rozpočtu.
SK SAaPA za negatívum považuje tiež fakt, že výkonnosť slovenského zdravotníctva je podľa hodnotenia OECD nízka a neprijímajú sa žiadne systémové opatrenia pre zlepšenie. Skutočne efektívne opatrenia, ktoré sú spôsobilé zlepšiť hospodárenie v zdravotníctve, ako DRG alebo e-Health, pritom meškajú. Návrhy opatrení, ktoré majú zlepšovať hospodárenie rezortu, sú pritom často všeobecné vzhľadom na absenciu potrebných informačných a finančných systémov, a ako sa potvrdilo aj v roku 2017, nedostatočné (úspora sa nateraz nenaplnila). Svoj odraz v návrhu rozpočtu na rok 2018 pritom nenachádzajú opatrenia uskutočňované MZ SR v roku 2017, ako napríklad vytvorenie dozorných rád alebo kolektívnych orgánov riadenia nemocníc a VšZP, ktoré nemajú priniesť žiadnu úsporu. Zvýšenie príjmov sa navyše neprejaví ani v zlepšení prístrojového vybavenia nemocníc a stavu budov (náklady zostávajú cca na úrovni roku 2017).
Výkonnosť je nízka
Slovensko dáva na zdravotníctvo len 7 % z hrubého domáceho produktu, pričom v krajinách OECD je priemer 9 % HDP. Na zdravotníctvo dávame menej ako Česi, Íri či Dáni. Ak by sa celkové výdavky na zdravotníctvo z HDP na Slovensku pohybovali aspoň na úrovni Česka, čo je 7,5 % HDP, zdravotníctvo by sa prestalo zadlžovať a prinieslo by to finančné zdroje na potrebné zmeny a rozvoj.
Z takéhoto rozpočtu by sa mali možnosť rozvíjať naše nemocnice a ambulancie, ktoré by vedeli nielen nakupovať špičkovú techniku, ale aj vzdelávať svojich zdravotníkov, udržiavať budovy a zariadenie v dobrom stave, vytvárať príjemné prostredie pre pacientov a v neposlednom rade zaplatiť kvalitných odborníkov, ktorí budú spokojní s pracovným prostredím. Pritom výkonnosť slovenského zdravotníctva je podľa expertov nízka a bez dostatočného balíka finančných prostriedkov sa asi ťažko podarí oživiť ju.