V čase, keď sme koncipovali reformu zdravotníctva, bol veľkým problémom systém takzvaných verejnoprávnych poisťovní, pretože si robili, čo chceli, a nie, čo mali. Založiť ich mohol prakticky každý, bez akýchkoľvek zdrojov a, žiaľ, každý, kto bol v ich vedení, ich mohol tunelovať. Nehovoriac o tom, že do vedenia sa mohol nominovať manažment poisťovne, dokonca aj bez súhlasu zriaďovateľa.
Najznámejším prípadom bola poisťovňa Perspektíva a jej vytunelovanie, pričom takou malou tragikomickou epizódkou bola účasť jej manažmentu a spriaznených osôb v jedných parlamentných voľbách. Nakoniec aj slovutný súčasný prezident lekárskej komory o tom vie viac, ako mu je milé dnes o tom hovoriť. Ďalším príkladom je poisťovňa Sideria, ale aj ďalšie.
Dlhodobé výsledky verejnoprávneho systému v zdravotníctve ukázali číry nezmysel tohto pojmu, napĺňať by ho mohli možno tak televízia alebo vysoké školy, a aj o tom sa dá úspešne pochybovať. Iba pre poriadok, ani naše nemocnice nie sú a nikdy neboli verejnoprávne, boli len správcovia majetku štátu s právom poskytovať zdravotnú starostlivosť. Výsledkom boli dlhy a zasa len dlhy, ktoré sa ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.