Nesprávne používanie a nadužívanie antibiotík zvyšuje riziko odolnosti baktérií voči nim. Antibiotiká tak strácajú účinnosť a liečba nimi prestáva zaberať. Pri príležitosti Svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách to pripomenula Univerzitná nemocnica v Bratislave (UNB), ktorá ako prvá na Slovensku zaviedla v roku 2018 aktívne vyhľadávanie rezistentných mikroorganizmov pomocou umelej inteligencie.
„Univerzitná nemocnica Bratislava využíva umelú inteligenciu na automatické čítanie, analýzu mikrobiologických výsledkov pacientov a zasielanie výstrah určeným lekárom a zamestnancom Oddelenia nemocničnej hygieny a epidemiológie UNB prostredníctvom mailov podľa prednastavených kritérií,” uviedla UNB.
Ako ďalej doplnila, umelá inteligencia predstavuje cenný zdroj relevantných informácií, exportovaný v reálnom čase, t. j. súčasne s odoslaním laboratórneho výsledku z laboratórneho do nemocničného informačného systému.
Bežné infekcie sa môžu stať opäť neliečiteľné
Antimikrobiálna rezistencia (AMR) nastáva, keď si baktérie, vírusy, plesne či parazity vyvinú odolnosť proti liečivám, ktoré ich majú zničiť alebo zastaviť ich množenie v ľudskom organizme. Ide o prirodzenú vlastnosť niektorých mikroorganizmov.
„Významnú rolu zohráva hlavne rezistencia získaná, teda taká, keď baktérie, ktoré sú normálne na konkrétne liečivo citlivé, sa stanú voči nemu odolnými,” informoval MUDr. Martin Sojka, vedúci Národného referenčného centra pre sledovanie rezistencie mikroorganizmov na antibiotiká ÚVZ SR a vedúci Odboru objektivizácie faktorov životných podmienok ÚVZ SR.
Antimikrobiálna rezistencia predstavuje naliehavú globálnu zdravotnú a sociálno-ekonomickú hrozbu. Má významný vplyv na zdravie ľudí a zvierat, produkciu potravín a životné prostredie. Patogény odolné voči liekom predstavujú riziko pre každého a všade. Odolné baktérie už dnes celosvetovo spôsobujú zvýšenú úmrtnosť, zaťažujú zdravotnícky systém jednotlivých krajín a majú negetívny vplyv na život pacientov a ich rodín.
Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR sa nemožno spoliehať na to, že včas prídu nové, účinné lieky. Vývoj nových antibiotík nie je taký rýchly ako tempo, ktorým baktérie nadobúdajú odolnosť voči používaným liekom. Výsledkom môže byť, že aj úplne bežné infekcie budú už čoskoro opäť neliečiteľné a rizikom sa môžu stať aj bežné chirurgické zákroky, poranenia či úrazy.
Antibiotiká neúčinkujú na vírusové ochorenia
MUDr. Sojka upozorňuje na potrebu znížiť spotrebu antibiotík a užívať ich len v opodstatnených prípadoch. „Baktériám, tak ako každému živému organizmu, ide o prežitie a rozmnoženie sa. Chcú sa rozmnožiť čo najviac za čo najmenej vynaloženej energie. Preto je získaná rezistencia na antibiotiká v prostredí bez antibiotík pre ne nevýhodou. Ak teda zmiernime selekčný tlak antibiotík na baktérie, populácia baktérií sa začne odolnosti voči antibiotikám postupne zbavovať, lebo ju nebude potrebovať pre svoje prežitie,“ vysvetlil MUDr. Sojka.
Hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová zdôrazňuje, že antibiotiká sú účinné proti baktériám, nie proti vírusom. Neúčinkujú teda na vírusové ochorenia ako chrípka či prechladnutie, ak nie sú sprevádzané aj infekciou spôsobenou baktériami. „Nikdy od lekára nevyžadujte antibiotiká, ak vám povie, že ich nepotrebujete. Rovnako nikdy neužívajte antibiotiká bez predpisu lekára. Užívajte ich iba vtedy, keď vám ich predpíše lekár. Pri užívaní antibiotík sa riaďte pokynmi lekára,” dodala MUDr. Červeňová. (kh)