Súkromné nemocnice dostali vlani za svoju produkciu zhruba o 56 miliónov eur viac, než by im prináležalo podľa bežnej sadzby stanovenej Centrom pre klasifikačný systém DRG. Najviac k tomu prispela Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Upozornil na to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) na základe analýzy financovania nemocníc za rok 2024 zo zdrojov verejného zdravotného poistenia (VZP).
„Takéto preplatenie pritom nie je vysvetliteľné vyššou náročnosťou liečby, ale nesprávnym nastavením mechanizmu úhrad. Výsledkom je teda deformácia financovania, ktorá zvýhodňuje súkromný sektor. Ide o dlhodobo neriešený a zásadný systémový problém,“ priblížil ÚDZS.
Ozrejmil, že najväčšie rozdiely v platbách sa týkajú hlavne VšZP. Tá výraznejšie preplácala nemocnice zo súkromného sektora, najmä tie zo siete AGEL, ale aj tzv. iných súkromných poskytovateľov. Nad rámec štandardu platila aj niektorým verejným nemocniciam, najmä detským nemocniciam a tým, ktoré patria pod rezorty obrany a vnútra. „Žiadna z kategórií nemocníc nie je výraznejšie nedofinancovaná zo strany VšZP,“ podotkol úrad.
Ako dodal úrad, u vybraných poskytovateľov s najväčšou mierou preplácania pristúpila VšZP v priebehu vlaňajška k zmene úhradového mechanizmu tak, aby v plnej miere zohľadňoval ich produkciu, pričom poisťovňa chce v trende pokračovať aj tento rok.
Rozdiely aj u súkromných poisťovní
ÚDZS identifikoval rozdiely v platbách aj v prípade súkromných poisťovní. Zdravotná poisťovňa Dôvera preplácala niektorých súkromných poskytovateľov a detské nemocnice, no zároveň nedostatočne financovala štátne fakultné nemocnice. Union zdravotná poisťovňa nevykazovala výrazné rozdiely v úhradách podľa typu vlastníka. Pri konkrétnych nemocniciach sa však aj u nej vyskytli odchýlky oproti odporúčanej sadzbe.
Úrad pripomenul, že v rámci analýzy sú údaje o úhradách a produkcii len za ústavnú zdravotnú starostlivosť, nie za nemocnicu ako takú. V nemocniciach, kde tvorí významnú časť činnosti ambulantná starostlivosť, môže dochádzať ku skresleniu údajov. „Ambulantná časť sa v niektorých prípadoch nepriamo financuje cez platby za ústavnú zdravotnú starostlivosť,“ upozornil úrad.
Spresnil, že štátne nemocnice dostávajú viac dodatočných zdrojov oproti neštátnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, napríklad vo forme oddlžovania. Tiež, že nemocnice, ktoré získali financie z plánu obnovy, môžu prirodzene z dôvodu rekonštrukčných prác dočasne vykazovať nižšie údaje o produkcii.
„Otázne však je, či je v takom prípade opodstatnené ponechať mesačné paušálne úhrady zo strany zdravotných poisťovní bez úpravy aj v období, keď nemocnica poskytuje výrazne menej zdravotnej starostlivosti,“ podotkol ÚDZS.
Zdravotné poisťovne už po marcovom zverejnení analýzy financovania za prvé tri kvartály roka 2024 prezentovali, že majú úmysel upraviť úhrady nemocniciam tak, aby vo väčšej miere zohľadňovali ich produkciu. ÚDZS avizoval, že bude aj tento rok sledovať zmluvné vzťahy všetkých troch poisťovní, aby overil, či svoje verejné sľuby naplnili.