Odborníci z Ústavu experimentálnej psychológie a Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) sa v novom zborníku Prežívanie a dôsledky pandémie covid-19 na Slovensku pozreli aj na oblasť zdravotníctva.
Výskumná pracovníčka SAV Mgr. Jitka Gurňáková, PhD., sa venovala téme Percipovaný stres a nové zdroje pracovného stresu u pracovníkov záchrannej zdravotnej služby v prvej vlne pandémie ochorenia covid-19 na Slovensku.
Práca v záchrannej zdravotnej službe (ZZS) patrí medzi profesie s najvyššími hodnotami pracovného stresu, a to aj za bežných okolností. Počas pandémie sa situácia výrazne zhoršila.
„Napriek relatívne nízkym číslam nakazených a obetí ochorenia covid-19 v období prvej vlny pandémie na Slovensku predstavovali zvýšené pracovné nároky, obmedzené zdroje podpory a vyššie riziko vlastného nakazenia zvýšenú emočnú záťaž aj pre slovenských zdravotníkov.
Podľa predbežne zverejnených výsledkov na Slovensku, podobne ako v Číne a Taliansku, trpelo až 70 % zdravotníkov, ktorí boli v kontakte s covid pozitívnymi pacientmi v rámci prvej vlny pandémie, príznakmi akútneho stresu a 80 % vykazovalo klinicky významné príznaky depresie,“ uvádza autorka štúdie.
Nástup pandémie
Hoci medzi poskytovateľmi záchrannej zdravotnej služby existovali aj v období pred vypuknutím pandémie špeciálne vyškolené a vybavené biohazard tímy pre zásahy v prípade vysoko nebezpečnej nákazy, ich počet bol nízky, a tak čoskoro po identifikovaní prvého nakazeného pacienta s ochorením covid-19 na Slovensku začali poskytovať neodkladnú prednemocničnú starostlivosť pacientom s podozrením na toto ochorenie aj bežné posádky, ktoré takouto prípravou a vybavením v plnej miere nedisponovali.
Ako pripomína Jitka Gurňáková, trvalo približne mesiac od potvrdenia prvého nakazeného pacienta, kým bol vydaný štandard...
Zostáva vám 85% na dočítanie.