Slovensko má jedny z najvyšších mier úmrtností v EÚ z príčin, ktorým sa dalo predísť, a príčin, ktoré sú liečiteľné, ale na prevenciu vynakladá najmenej v EÚ. Naopak, najviac platíme za lieky.
Navyše, v roku 2019 predstavovali výdavky na zdravotníctvo na Slovensku 7,0 % HDP, čo je oveľa menej v porovnaní s priemerom EÚ (9,9 %).
Zaujímavé je, že aj napriek snahám v roku 2015 obmedziť priame poplatky pacientov, patrí Slovensko v rámci EÚ medzi krajiny, kde sa platí v porovnaní s priemerom EÚ viac.
Aj takéto závery vyplynuli z analýzy Zdravotný profil Slovenska, ktorú pripravilo OECD a European Observatory on Health Systems and Policies v spolupráci s Európskou komisiou. Z vyše 20-stranovej publikácie sme vybrali niektoré časti.
Hlavné body
Stredná dĺžka života na Slovensku patrí medzi najkratšie v Európe a dočasne sa v roku 2020 skrátila takmer o jeden rok v dôsledku vplyvu ochorenia COVID-19. Rizikové faktory správania a environmentálne rizikové faktory prispievajú takmer k polovici všetkých úmrtí.
Problémy spojené s nízkymi úrovňami výdavkov na zdravotníctvo a s nedostatkom pracovných síl v zdravotníctve však pretrvávajú a vplyvom pandémie sa zhoršili.
V roku 2019 Slovensko vynaložilo na zdravotníctvo 1 513 eur na osobu (upravené o rozdiely v kúpnej sile), čo je menej ako priemer EÚ.
Celkové výdavky na zdravotníctvo zostali počas posledných desiatich rokov relatívne stabilné a v roku 2019 dosahovali úroveň 7,0 % HDP, čo je oveľa menší podiel v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 9,9 %. Väčšina výdavkov na zdravotníctvo je podobne ako vo väčšine krajín EÚ financovaná z verejných zdrojov (80 % v roku 2019).
Zdroje príjmov sú najmä odvody platené zamestnávateľmi a zamestnancami a súvisiace so mzdou, pričom predstavujú približne štyri pätiny celkových verejných výdavkov na zdravie.
Zvyšná časť pochádza zo všeobecných daňových príjmov, ktoré sa používajú na platenie príspevkov pre niektoré skupiny obyvateľ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.