Náhrada ujmy spôsobenej povinným očkovaním – ilúzia či realita?

Ochrana verejného zdravia prostredníctvom povinného očkovania má dlhodobú tradíciu v právnych poriadkoch mnohých štátov sveta.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10. decembra 2014, v ktorom posudzoval ústavnosť povinného očkovania, pripomenul, že prvý očkovací program na našom území zaviedla už Mária Terézia v roku 1768, prvý zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam bol vydaný 9. júla 1836, pričom v Československu sa povinné očkovanie proti pravým kiahňam zaviedlo v roku 1919.

Vďaka celosvetovému programu povinného očkovania sa Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) podarilo v roku 1980 celosvetovo eradikovať (úplné vymiznutie) kiahne (pravé kiahne/variola/smallpox). Posledný prípad pravých kiahní na území Slovenska bol hlásený v roku 1924, celosvetovo v roku 1977 v Somálsku.

Od roku 1980 sa proti pravým kiahňam očkovať prestalo. „Dá sa povedať, že povinné očkovanie je súčasťou civilizačného dedičstva v starostlivosti o zdravie. Stalo sa samozrejmosťou so široko propagovaným prínosom k potláčaniu prenosných chorôb, k zníženiu ich výskytu v ľudskej populácii.“¹

Povinné očkovanie (a očkovanie ako také) je však zásahom do telesnej integrity človeka, a teda zásahom do jeho súkromného, prípadne tiež rodinného života.² Dochádza teda ku kolízii medzi záujmom na ochrane verejného zdravia (ochrane životov a zdravia obyvateľov štátu) a právom dotknutých osôb na ochranu svojej fyzickej integrity.

Úlohou štátu je zabezpečiť optimálnu rovnováhu medzi týmito vzájomne kolidujúcimi záujmami, najmä poskytnúť zákonné záruky, ktoré by minimalizovali možnosť zneužitia povinného očkovania a vylúčili jeho aplikáciu v prípadoch, keď nie sú dané podmienky pre jeho uskutočnenie (napr. zdravotné kontraindikácie).

V súčasnosti neexistuje účinnejší spôsob predchádzania vzniku a šírenia prenosných smrteľných ochorení ako očkovanie. Či štát ochranu spoločnosti v tejto oblasti zabezpečuje prostredníctvom povinného očkovania alebo dosiahnutie dostatočnej preočkovanosti populácie a vytvorenie kolektívnej imunity proti určitému ochoreniu zakladá na vyššej miere rešpektovania slobody a autonómie jednotlivca, teda na dobrovoľnom očkovaní (napríklad Rakúsko, Nemecko, Španielsko, Holandsko, Dánsko, Fínsko, Island, Írsko, Luxembursko, Nórsko, Portugalsko, Švédsko, Veľká Británia, Kanada), závisí od...