Do roku 2002 bol na Slovensku iba jeden špecializovaný ústav s vlastnou právnou subjektivitou. V rámci všeobecných nemocníc boli postupne zriadené dve kardiocentrá, a to v Banskej Bystrici a v Košiciach. Celý systém zdravotníctva sa postupne dostával do hlbokej finančnej krízy. V roku 2002 bola celková výška kumulovaných dlhov zhruba 30 miliárd Sk, pri celkovom ročnom objeme 42 miliárd Sk. Každý dlhoval každému, poisťovne všetkým druhom poskytovateľov a aj medzi sebou (napríklad za nevyplatené prerozdelenie), nemocnice poisťovniam za zdravotné a sociálne odvody, za energie, za lieky, potraviny, služby. Slovensko nemalo pokryté potreby excelentnej zdravotnej starostlivosti typu kardio, onko, spinálna medicína, náhrady kĺbov, zaostávala transplantológia vo všetkých parametroch. Financovanie za poistencov štátu bolo formou zostatkového balíka peňazí. Kolaps zdravotníctva bol neodvratný, demografické údaje alarmujúce.
Reforma zdravotníctva z rokov 2002 – 2006 postavila systém z hlavy na nohy. Dve kardiocentrá v Banskej Bystrici a Košiciach získali právnu subjektivitu, a to tak, že sa podobne ako ostatné nemocnice v zriaďovateľskej kompetencii štátu stali štátnymi príspevkovými organizáciami, i keď nespĺňali parametre príspevkovej organizácie, pretože nedostávali od svojho zriaďovateľa, štátu, príspevok, ktorý by pokryl aspoň 50 % miezd. Schválením šiestich reformných zákonov boli vytvorené legislatívne podmienky na ich transformáciu na štátne akciové spoločnosti. Základným filozofickým motívom voľby obchodnej spoločnosti ako právnej formy bolo zabezpečiť:
- transparentnej riadiacej štruktúre zodpovedajúce pravidlá „corporate governance“
- za...
Zostáva vám 85% na dočítanie.