20.11.2020, 13:18

VšZP tají sumu v rezervnom fonde

Obidve súkromné zdravotné poisťovne zverejnili na otázku Zdravotníckych novín presné čísla.

VšZP tají sumu v rezervnom fonde
Zdroj: Peter Mayer

Len minulý mesiac vláda rozhodla, že štát dofinancuje Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP) sumou 100 miliónov eur. Po mesiaci ministerstvo zdravotníctva opäť navrhlo dofinancovať štátnu poisťovňu, a to sumou 98 miliónov eur. Podľa predkladacej správy zvýšenie základného imania VšZP prebehne upísaním nových akcií, čo bude možné po vyčlenení finančných prostriedkov zo štátnych finančných aktív, ktoré budú môcť byť použité na zvýšenie základného imania prostredníctvom peňažného vkladu vo VšZP.

Návrh bol podaný na prerokovanie v tichosti, bez diskusie a v predvečer rokovania vlády. Tento postup skritizovala predsedníčka Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková.

Premiér Igor Matovič reagoval na kritiku označením šéfky výboru za „ťažkého, dlhodobého a dlhoročného lobistu finančnej skupiny Penta“. Podľa neho, „ak by to pani Cigániková myslela so slovenským zdravotníctvom dobre, ak by to dobre myslela s poistencami VšZP, ktorá najmä poisťuje v priemere výrazne viac chorých ľudí ako súkromné zdravotné poisťovne, tak by v prvom rade predkladala návrh zákona a bila na poplach, že je tu prerozdeľovací kľúč po smeráckej mafii, kde ročne 58 miliónov eur ukradneme poistencom VšZP a presmerujeme tie peniaze do vrecák majiteľov súkromných zdravotných poisťovní,“ povedal premiér.

Tento argument Igora Matoviča však skritizovali odborníci už pri prvom dofinancovaní VšZP. Nákladnejší poistný kmeň VšZP je totiž kompenzovaný prerozdeľovacím mechanizmom, cez ktorý súkromné zdravotné poisťovne vyčlenili VšZP za rok 2019 takmer 270 miliónov eur, za rok 2018 to bolo takmer 225 miliónov a v roku 2017 to bolo takmer 175 miliónov eur. Navyše, štát už dlhodobo platí za svojich poistencov minimálnu sumu. To však opäť premiér a ani minister zdravotníctva na tlačovej besede, kde oznámili druhé dofinancovanie VšZP, neuviedli. Cieľom prerozdeľovacieho systému totiž nemá byť účelové plnenie kasy štátnej poisťovne, ale kompenzácia nákladov na chorľavejších poistencov.

Šéfka zdravotníckeho výboru tiež kritizovala, že ju minister o dofinancovaní neinformoval a dozvedela sa o ďalšom dofinancovaní až v predvečer, keď mal byť návrh predložený.

Premiér I. Matovič to označil za klamstvo. „Z 5. októbra máme zápis koaličnej rady, kde sme to schválili. Začiatkom októbra sme vedeli, že v tom čase má VšZP stratu 87 miliónov eur, a dohodli sme sa, že sa patrí tejto dlhodobo šklbanej husi finančnými skupinami pomôcť. Už začiatkom októbra sme identifikovali, že tá pomoc by mala byť vo výške približne 100 miliónov eur, a zároveň v zápise z KR je napísané, že do konca roka bude treba ďalších 100 miliónov pre VšZP. Vtedy sme si schválili, že pomoc štátnemu podniku VšZP poskytneme, a presne v súlade s týmto rozhodnutím z 5. októbra postupujeme.“

Aj minister zdravotníctva reagoval, že práve strana SaS chcela sumu rozdeliť, „aby sme sa dvakrát rozprávali a záver bol 100+100“.

Poslankyňa J. Bittó Cigániková sa však bráni, že v zápise je uvedené, že koaličná rada schvaľuje 100 miliónov eur a berie na vedomie, že VšZP bude potrebovať ešte 100 miliónov eur s tým, že rozhodnutiu má predchádzať diskusia a systémové zmeny. „My sme nechceli rozdelenie, nechceli sme takéto jednostranné a voči polovici národa nespravodlivé dofinancovanie,“ reagovala Cigániková. Zároveň však pripomína, že „berie na vedomie“ neznamená schválenie. Podľa nej takto postupovali, lebo 300 miliónov „nevedeli normálne vysvetliť“.

Podľa ministra M. Krajčího pri návrhu sumy 98 miliónov (ako aj pri predchádzajúcom dofinancovaní) vychádzali z analýzy VšZP, ktorú predložila poisťovňa ešte koncom septembra.

Reakcie

Poslankyňa Bittó Cigániková tiež hovorila o potrebe zvýšenia platby štátu za svojich poistencov na 5 percent. Zdravotníctvo sa má podľa nej dofinancovať, peniaze však majú ísť do všetkých zdravotných poisťovní. Reagovala tiež, že koronakrízou nebola postihnutá len VšZP, ale aj súkromné zdravotné poisťovne.

„,Dobrý hospodár‘ VŠZP sa tento rok dostal do štádia, keď potrebuje už druhú pomoc štátu. Po 100 miliónoch im dnes vláda odklepla ďalšiu obrovskú dotáciu. Opakovane upozorňujeme na fakt, že vláda tak nerobí zo svojich peňazí, ale z daní a odvodov všetkých Slovákov – aby mohla niečo dať, musí najskôr niekomu vziať. Teda časť daní našich poistencov – poistencov Unionu, odišla len tak, bez verejnej diskusie, do deravej pokladnice štátnej VŠZP,“ reagovala na dofinancovanie štátnej poisťovne Union zdravotná poisťovňa a dodala: „Považujeme to za principiálne nesprávne a bytostne neférové. Nerozumieme, prečo štát úplne iracionálne neustále podporuje stratovú poisťovňu s najväčším odlevom poistencov a s veľmi zlou úrovňou služieb pre svojich klientov. Ignoruje tak občanov, ktorí sú presvedčení o tom, že konkurencia je dôležitá, a jediné, čoho sa ,dopustili‘, je, že si ako svojho partnera pre zdravotnú starostlivosť vybrali neštátnu poisťovňu.“

Podobne reaguje aj druhá súkromná poisťovňa. „V mene pol druha milióna poistencov Dôvery sa pýtame, prečo musia zo svojich zaplatených daní dotovať štátnu zdravotnú poisťovňu, ktorá hospodári neefektívne? Vláda opakovane diskriminuje viac ako dva milióny ľudí poistených v súkromných zdravotných poisťovniach,“ uviedla v stanovisku zdravotná poisťovňa Dôvera.

Naopak, štátna zdravotná poisťovňa si svoje dofinancovanie pochvaľuje. „V aktuálnej mimoriadne náročnej situácii pre celý zdravotnícky sektor vnímame dofinancovanie najväčšej zdravotnej poisťovne na Slovensku pozitívne. VšZP je dlhodobo finančne poddimenzovaná, čaká ju veľké upratovanie, aby mohla fungovať efektívne a transparentne,“ uviedla.

Na otázku, či existuje plán, v ktorom by bolo zadefinované, čo sa s poskytnutými peniazmi plánuje urobiť, minister M. Krajčí zareagoval, že „my sme len zaplatili dlh, ktorý tu poisťovňa mala. Po minulé roky bola stále zneužívaná na to, aby sa dofinancovávalo zdravotníctvo s tým, že ona tie financie potrebovala a bola ošklbanou husou, na ktorej sa ostatní nabaľovali. My sme konečne tú poisťovňu zastabilizovali, aby bola silná, aby sa nestávalo to, že kvôli stavu VšZP sa budú do systému musieť dolievať nesystémovo peniaze za platbu za poistencov štátu, tak ako sa to zvyklo robiť. Môžem len toľko povedať, že som rád, že poisťovňa je teraz zastabilizovaná, zasanovaná, konečne sme na jednej rovnej čiare, línii, aj s tými súkromnými poisťovňami, a môže sa začať súťaž“.

Výpadky

Union ZP aktuálne eviduje výpadok vo výške približne 10 miliónov eur. Zdôrazňuje však, že „táto suma zatiaľ nereflektuje dôsledky druhej vlny pandémie a opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19. Ubezpečujeme našich poistencov, že ich zdravotná starostlivosť nie je ohrozená“. Union má v súčasnosti rezervný fond vo výške 3,320 milióna eur.

Výpadok vo výnosoch za január až október zdravotná poisťovňa Dôvera eviduje vo výške približne 35 miliónov eur. „Tieto výpadky nás prirodzene nútia prijímať aj šetriace opatrenia,“ podotkla poisťovňa a dodáva: „Hoci dlhodobo upozorňujeme na chýbajúce peniaze v zdravotníctve nielen pre pandémiu, ale aj pre nízke platby štátu za svojich poistencov, opakovej finančnej pomoci sa dočkala len štátna zdravotná poisťovňa. Ani tento neférový prístup nás však neodradí v tom, aby sme našim poistencom zabezpečili to, na čo majú nárok, teda úhradu kvalitnej zdravotnej starostlivosti“. Dôvera má v rezervnom fonde 119 miliónov eur. 

Nejasne sa o výpadkoch a rezervnom fonde však vyjadrila štátna VšZP. „Pre ekonomické dosahy pandémie COVID-19 nastal výrazný výpadok príjmov za ekonomicky aktívnych poistencov a zvýšil sa počet poistencov štátu. Pre pandemické opatrenia tiež stúpli náklady na zdravotnú starostlivosť, a to zatiaľ o 36 miliónov eur,“ uviedla VšZP.

„Neviem vám to teraz z fleku povedať,“ reagoval minister zdravotníctva Marek Krajčí na otázku, koľko má v súčasnosti VšZP na rezervnom fonde.



Dôvod dofinancovania
Martin Smatana, bývalý šéf IZP

Ak by sa priznalo, že jeden z dôvodov očakávanej straty VšZP je výpadok odvodov za ekonomicky aktívne osoby, tak podľa legislatívy par. 13, bod 14 zákona 580/2004 by malo MF SR vykompenzovať sumu platbou za poistencov štátu. Prečo to teda MF SR nespraví? Lebo to by šlo všetkým ZP, a to MF SR nechce. Prečo sa nenašiel kompromis a sektor sa nedofinancoval platbou za štát a aj kapitálovým vstupom do vlastného imania VšZP? Áno, je tu riziko, že plošné dofinancovanie sektora bez zmeny regulačných zákonov (primárne vyhlášky 640/2008 či zavedenia nových indikátorov kvality) povedie k neefektivite. MZ SR má slabo nastavené regulačné zákony a ZP by mohli zdroje použiť „kdekoľvek“. Preto sa pri minuloročnom dofinancovaní podpísalo memorandum medzi ZP, MZ SR a poskytovateľmi o cielenom využití zdrojov z dofinancovania. Jednotlivé sľuby sa následne aj finančne sledovali a potvrdili. Cieľom memoranda bolo nikoho netrestať, ale získať čas, aby sa pripravil zákon o regulácií zisku, tak ako to funguje vo väčšine vyspelých pluralitných zdravotných systémov. Prečo sa dodnes nepredložil? Jediný ostávajúci logický dôvod dofinancovania kapitálu VšZP je teda vytrestanie vlastníkov súkromných ZP za dividendy, ktoré si vyplatili.

Keď sa zamyslíme, veľkú časť straty v rezorte spôsobuje výpadok príjmov kvôli pandémii. Výpadok príjmov za ekonomicky aktívnych je chybou koho? Manažmentu? Príjmy vypadli len VšZP či všetkým ZP? Príjmy vypadli všetkým. Je to vis mayor. Aplikáciou rovnakej logiky – dofinancovaním len VšZP – nefér nespravodlivo trestáme nevinných poistencov, ktorí si platia svoje odvody. Nikto z nás predsa za pandémiu nemôže. Toto nie je rozhodne ani principiálne, ani spravodlivé a efekt to bude mať asi ako plošné antigénové testovanie. Neefektivita, menej dostupná starostlivosť a nižšia kvalita.

Rád by som ešte pripomenul, že dofinancovanie cez vklad do imania nevstupuje do výsledku hospodárenia daného roku. VšZP teda skončí v strate a vo výraznej odchýlke od schváleného obchodno-finančného plánu. Toto je v rozpore s bodom a.) par. 51 zákona 581/2014 a ÚDZS by mal na budúci rok vyhlásiť ozdravný plán pre poisťovňu.