Zdravotnícke noviny

Rozhovory

Väčšina neakútnej zdravotnej starostlivosti sa robí cez telemedicínu

14. september 2020 - O aktuálnej pandémii a jej dopadoch, o využívaní telemedicíny a aj o umelej inteligencii v zdravotníctve hovorí MUDr. Tamás Ötvös z Johns Hopkins University Baltimore. 
Aktuálna pandémia priniesla na Slovensku širšie využívanie telemedicíny. Niektorí lekári síce svoje ambulancie zatvorili, ale časť zdravotníkov komunikovala so svojimi pacientmi telefonicky alebo online. Aká bola v  tomto smere situácia v  USA? Používali lekári viac telemedicínu?

Samozrejme, veľmi, a nielen lekári. Vo všeobecnosti iba esenciálne, nevyhnutné lekárske odbory ostali otvorené, ako napríklad pohotovosti. Lebo táto zdravotná starostlivosť sa nedá robiť cez telefón, ale všetky ostatné odbory starostlivosť, ktorú mohli, presunuli na telemedicínu. S tým, že aj u lekárov a kliník či nemocníc, ktorí ju predtým nevyužívali, sa počet takých rozhovorov za deň vyšplhal z nuly aj na 5-tisíc.

Vedeli by ste povedať, čo sa využívalo?

Používali napríklad Microsoft Teams. Je to veľmi efektívne v  tom, že keď lekár chce pacienta aj vyšetriť, dá sa to jedine cez kameru, alebo keď chce odprezentovať výsledky CT, MR, je ich možné zdieľať s  pacientom a  vysvetliť mu to, čo by vysvetlil aj v ordinácii. Takže veľa, a nielen lekárov, ale aj iných zdravotníckych pracovníkov prešlo na telemedicínu.

Napríklad aj fyzioterapeut vie ukázať a vysvetliť pacientovi cez kameru cviky, ako ich má robiť. Dajú sa využívať aj online poradne pre matky, keď sa napríklad dieťa neprisaje, dá sa ukázať cez telemedicínu, ako na to. Zdravotná sestra poukazuje, vysvetľuje na figuríne. Všetko, čo sa dalo ukázať, sa presúvalo na telemedicínu.

Myslíte si, že telemedicína sa bude používať naďalej?

Všetko, čo nebolo akútne, sa robilo cez telemedicínu. Tento prístup niektoré nemocnice a  kliniky teraz objavili a podľa mňa sa to bude aplikovať naďalej, hlavne v  tých situáciách, pri ktorých nie je nevyhnutné prísť k  lekárovi. Pri niektorých všeobecných veciach nemusí byť lekár osobne. Aj firmy vynaložili väčšiu námahu do toho, aby vyvinuli bezpečnostné protokoly, ktoré dodržiavajú HIPAA compliance (The Health Insurance Portability and Accountability Act).

To znamená, ako keby na Slovensku ministerstvo zdravotníctva malo predpisy na to, akým spôsobom môžu telemedicínske veci prebiehať, dotýka sa však všetkých bezpečnostných záležitostí týkajúcich sa pacienta. Ale v pozadí telemedicíny je bezpečnosť na veľmi vysokej úrovni. Myslím, že sa to bude aplikovať naďalej, a aj v  iných odboroch, nielen   priamo v  poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ako napríklad v prípade poisťovní.

Vyskytli sa v  používaní telemedicíny aj nejaké problémy?

Tým, že sa to až tak nepoužívalo, tak asi prvé tri-štyri dni, keď na to všetci začali prechádzať a pracovali z domu, vypadával systém, nedalo sa pripojiť a  boli problémy s  kapacitou, ale po dvoch-troch týždňoch sa veci vyriešili. Samozrejme, na to treba mať infraštruktúru, aby to fungovalo veľmi hladko, aby videá nesekali, atď. Hlavne z hľadiska pacienta, keďže niektorí žijú na miestach, kde nie je internet až taký dobrý. Ale v  USA je už bežné, že človek má internet a vo väčšine prípadov ten najrýchlejší.

Na Slovensku sa objavili aj prípady, keď niektorí lekári zatvorili svoje ambulancie a  so svojimi pacientmi nekomunikovali ani online, ani telefonicky. Vyskytli sa takéto prípady aj v USA?

Neviem o  takých prípadoch, keďže je tu veľmi veľa poskytovateľov. Väčší poskytovatelia robia, čo im povie vedenie, ale súkromní poskytovatelia sú veľmi závislí od pacientov. Čím menší poskytovateľ, tým viac je závislý od pacientov. Lebo pacient platí, aj keď nie pacient, tak cez neho dostanú peniaze od poisťovní. Tým pádom, ak má ambulanciu dlho zatvorenú, zbankrotuje.

V USA sú medicínske prístroje a aj služby veľmi drahé. Na to, aby sa nejaká klinika rozbehla, potrebuje kapitál, ktorý odniekiaľ musí prísť. Ak si poskytovateľ požičia od banky, pôžičku treba splatiť a  keď sa neplatí, tak zbankrotuje. Tu je veľký nátlak financií v  zmysle, keď nebudem robiť, neprežijem, neprežije moja firma. Zároveň práve ten tlak dotlačí ľudí, poskytovateľov aj počas pandémie k  tomu, aby naďalej robili, aby prijímali pacientov, aj keď cez počítač.

Slovensko bolo počas pandémie priekopníkom v nosení rúšok. Ako je to v  USA?

Postupne sa to tu už otvára, samozrejme, rúško treba mať. Sú výnimky v  jeho nosení, ale aj lekári, aj pacienti majú rúška kvôli sebe. Teraz sa vo väčšine prípadov nosia rúška a už nie je to šírenie ani také vysoké. Rúška sú jednoduchá vec, na začiatku neboli, lebo bol po nich vysoký dopyt, ale ľudia si ich začali vyrábať sami. Mne to neprekáža, lebo viem, že keď som chorý, nešírim to. Nosím to nielen kvôli sebe, ale aj kvôli ostatným. Je to určité riešenie, lepšie ako zatvoriť všetko a všetkých.

Predpokladáte nejaké dopady koronakrízy v zdravotníctve, napríklad zvýšený výskyt duševných ochorení či zvýšenú pôrodnosť?

Nemám presné údaje, ale najväčší dosah nebude mať samotný koronavírus. Niektoré čísla nie sú ani pravdivé, napríklad veľmi sa znížil počet prípadov chrípky. A určite boli prípady, ktoré boli priradené ku koronavírusu, a  nemali byť, lebo to bola chrípka. Určite narastie počet duševných chorôb, lebo všetko sa zatvorilo, ľudia sedia doma, nudia sa, strácajú prácu zo  dňa na deň. Iba prvý mesiac počas pandémie okolo 30 miliónov ľudí skončilo nezamestnaných.

Zvýši sa určite nielen počet ľudí s duševnými chorobami, ale aj samovraždy, a aj strieľania, lebo ľudia nevidia východisko z tejto situácie. Toto je negatívny dosah pandémie, ktorý bude rovnako veľký, ak nie väčší ako samotný koronavírus.

V  Európe sa hovorí aj o nedostupnosti liekov. Podľa Európskej liekovej agentúry je Európa závislá pri 80 percentách účinných látok od Číny, Pakistanu, Indie. Spomína sa v  USA problém s dostupnosťou liekov kvôli pandémii?

Neviem o  tom. Pracujem aj s  kolegami v Číne. A naše výrobne, kde sa vyrábajú prístroje, boli esenciálne. Ľudia tam normálne pracovali.

Existujú programy, ktoré automaticky prepíšu, čo poviete, alebo vedia písaný text rukou preklopiť do elektronickej podoby. Ako vidíte ich používanie v  medicíne na uľahčenie administratívy, či na to, aby zdravotníci mali viac času na pacienta?

To tu už je, len neviem, do akej miery to využívajú lekári. Samozrejme, nie je to tak, že sa rozprávam s  pacientom a  počítač to píše. Na to si musíte zvyknúť a  určite by na to mali byť nejaké tréningy, akým spôsobom to robiť. Bariérou v  Európe je viacero jazykov. Na to sa musí každý jazyk nastaviť, resp. tá databáza sa musí vybudovať do takej miery, aby robot rozoznal slová, ako ich vyslovujete. A čím viac ľudí to slovo vysloví, tým väčšia je databáza, tým ľahšie rozozná to slovo. Anglický jazyk má výhodu, že aj keď rozpráva Ázijčan po anglicky, aj  keď Slovák rozpráva po anglicky, rozozná to isté slovo.

Kvôli tomu anglické programy boli už celkom presné. Už som videl, že sú aj slovenské programy, resp. program sa dá nastaviť na slovenský jazyk, ale ešte som nevyskúšal, ako presne to funguje. Podľa mňa sa to šíri do celého sveta. V  USA to určite už je, je to alternatíva. Neviem, do akej miery to bude u lekára využívané, či dennodenne. Ale vo väčšine prípadov to lekár nevyužíva vtedy, keď je s  pacientom, ale robí to vtedy, keď už je pacient preč. Lekár sa musí sústrediť na pacienta, lebo to je vtedy najdôležitejšie.

A ako to vyzerá s využitím umelej inteligencie v  zdravotníctve? 

Sú softvéry, ktoré sa používajú aj na vyšetrenia, hlavne na zobrazovacie metódy. Počítač vie rozoznať rozdiely vo väčšine prípadov ešte lepšie ako ľudskými očami. A ako pri každej inteligentnej technológii, čím viac počítač uvidí, tým lepšia bude jeho diagnostika. Počítač je zatiaľ limitovaný na to, čo sa dá diagnostikovať.

Napríklad tumor v  mozgu, alebo v pľúcach sa dá veľmi jednoducho rozoznať, počítač vie rozlíšiť rozdiely na snímke. Čím viac sa tých snímok urobí, tým lepšia bude vyhodnocovacia schopnosť toho softvéru. Zatiaľ sa to nevyužíva ako prvotná diagnostika, nediagnostikuje sa počítačmi, resp. aj keď to počítač vyhodnocuje, vždy sa na to pozrie aj lekár a podľa toho sa diagnostikuje. Samozrejme, umelá inteligencia je dnes ešte stále obmedzená v  porovnaní s  kvalifikovaným ľudským myslením. 

Ako by ste zhodnotili bezpečnosť dát v zdravotníctve?

Ja mám na to taký pohľad, že je to bezpečné do miery, do akej sa dá. Samozrejme, 100 percent nikdy nebude, bezpečnostný systém je taký bezpečný, aký je programovací jazyk, ktorým je napísaný. Bezpečnostné systémy sú veľmi prepracované. Vo všeobecnosti sa to sústreďuje na to, či sa to dá heknúť alebo nie, a  hlavne, či sa vedia dostať k mase informácií, resp. k dôležitým informáciám v množstve nie takom podstatnom.

Nepočul som však, že by sa hekeri až tak zameriavali na zdravotníctvo. Oni sa sústreďujú najmä na banky, na finančné inštitúcie či na voľby, ale tam sa vyvíjajú veľmi silné, veľmi bezpečné systémy, ktoré sa potom presúvajú do zdravotníctva. A keď sa systémy nedajú dešifrovať v  bankovníctve, vo financiách, tak ani v  zdravotníctve. Nemám obavy, že by to nebolo dostatočne bezpečné.

Má používanie umelej inteligencie nejaké negatíva?

Dnes ešte neviem povedať žiadne negatíva, lebo umelá inteligencia nie je vyvinutá do takej miery. Jediné negatívum môžu byť dezinformácie, že nediagnostikuje adekvátne a správne. Ale v  medicíne nie je nič postavené na umelej inteligencii, stále je tam ľudské oko profesionála, ktorý sa na to pozrie. Umelá inteligencia je iba na uľahčenie roboty. Nie je to na substitúciu, že teraz lekár nemusí robiť, lebo to robí počítač. Neviem si predstaviť, ktorý lekár by si zobral na zodpovednosť, že tam vôbec nie je.

Vedeli by ste odhadnúť, v  priebehu koľkých rokov to bude realita, čo ste teraz hovorili, že lekár nebude prítomný?

Je to exponenciálny vývoj. Keď si predstavíte, že v 80. rokoch sa začalo s počítačmi a od 80. rokov do konca 20. storočia sa udialo toľko zmien ako za ďalšie tri, štyri roky. Teraz už skoro každý mesiac prebieha toľko zmien ako sa ich udialo v období od 80. do 90. rokov. Je to ťažké povedať, bude to závisieť veľmi od toho, ako rýchlo sa to presadí, ako rýchlo to začnú používať ľudia. Lebo čím viac ľudí to bude používať, tým viac informácií sa dá načerpať, a tým rýchlejšie sa to dá vylepšovať.

Napríklad v respiračnej spánkovej medicíne automatická diagnostika už existuje. Len stále to končí u lekára, aj keď pacient urobí všetko doma sám, automaticky sa to potom na ďalší deň objaví lekárovi v počítači. A on nakoniec rozhodne. Neviem si predstaviť, že o 10 rokov už lekár nebude musieť byť pri pacientovi, pri rozhodovaní. To si neviem predstaviť, lebo robot ešte dlho nebude niesť zodpovednosť, ak vôbec niekedy bude, a keď áno, je otázne, akú rolu budeme my hrať, ľudstvo.

Zatiaľ to tak vidím, že stále bude nejaký človek, ktorý bude zodpovedný a platený za to, aby sa pacient uzdravil. Neviem si predstaviť, že lekár sa bude cítiť komfortne, keď už sa toľko o tom učil a  toľko energie do toho vložil, že iba zhodnotí, čo robot urobí. Myslím si, že počas našej generácie sa stane, že minimálne invazívne a menej rizikové zákroky a postupy už budú zrealizované automaticky, lebo tam viete zabezpečiť aj uniformitu zákrokov, robot neurobí chybu, keď je riadiaci systém nastavený adekvátne. A  ľudský faktor, že človek môže urobiť chybu, lebo ide z  operácie na operáciu, z  vyšetrenia na vyšetrenie, tak tento faktor bude absolútne odstránený. Ja si myslím, že to ešte potrvá 10 – 20, možno aj 30 rokov.

V  súvislosti s  vaším zdravím používate nejaké nové technológie?

Nie, keď ste zdravý, nepotrebujete žiadnu technológiu. Jedine smart hodinky, ktoré mi dajú prehľad o tom, aký mám zdravotný stav a  dennú aktivitu. To je určite pre každého zdravotníka taká vec, čo používa, lebo keď už toľkým ľuďom pomáham, chcem vedieť aj o sebe. Napríklad smart hodinky vám vedia urobiť základné EKG. Infarkt vám síce neukážu, ale ukážu, či máte arytmiu a automaticky to vyhodnotí. Pozná základné typy arytmií a vie vám povedať, že by ste mali ísť za lekárom. Na druhej strane už aj pre chorých pacientov existujú určité vylepšenia v zdravotnej starostlivosti. Ale s takými ešte nemám priamu skúsenosť, chvalabohu.
 
Sekcia: Rozhovory Autor: Jana Andelová, ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 0