Zdravotnícke noviny

Rozhovory

Endoskopia prináša úžasnú satisfakciu

31. október 2018 - Primár Gastroenterologického oddelenia Národného onkologického ústavu v Bratislave MUDr. Boris Pekárek, PhD., zaviedol u nás japonskú metódu na endoskopické odstránenie včasných nádorov v tráviacom trakte. Tieto šetrné a život zachraňujúce zákroky bez potreby otvorenej operácie vykonáva doposiaľ pravidelne ako jediný na Slovensku. Prinášame ďalší rozhovor z publikácie TOP inovácie v zdravotníctve 2018.
Ako prvý ste na Slovensku realizovali endoskopickú submukóznu disekciu (ESD). V čom spočíva táto technika?

Je to metóda odstránenia nádorov v tráviacom trakte, pri ktorej sa používa endoskopický nôž. Princípom je narezanie sliznice okolo nádoru a odrezanie podsliznice pod nádorom. Takto sa nádor, ktorý rastie v sliznici alebo v povrchových vrstvách v podsliznici, dá odstrániť endoskopicky. Pacient, ktorý má nádor v počiatočnom štádiu, teda nemusí byť operovaný klasicky.

Prvýkrát ste použili ESD u 83-ročnej pacientky. Môžete opísať prvý výkon?

Išlo o pacientku s včasným karcinómom žalúdka, ktorý sa prejavil krvácaním. Táto pacientka odmietala klasickú operáciu. Vedeli sme, že nádor bude postupovať. Vysvetlili sme jej, že je takáto možnosť, i to, že dovtedy sme tento zákrok trénovali len na zvieracom modeli. Pacientka súhlasila s takouto alternatívou. Zákrok sa podaril a nádor sme celý vybrali.

Výhodou tejto metódy je, že keď vyberieme celý nádor, po histológii vieme zhodnotiť všetky jeho charakteristiky a môže sa posúdiť úplne celý patológom. Keď máme jednu biopsiu, nádor môže byť podhodnotený a nezachytených zmien tam môže byť viac. Zistili sme, že pacientka mala tento nádor zle diferencovaný, a teda aj nemalé riziko vzdialených metastáz. Pacientka však operáciu aj potom odmietla a žila ešte dlho, pričom jej náš zákrok pravdepodobne veľmi skvalitnil život. Zomrela na úplne inú príčinu a metastázy sa u nej neobjavili.

Od čoho závisí použitie tejto metódy? Musí ísť o nádor v počiatočnom štádiu?

Áno, musia byť splnené určité charakteristiky toho nádoru. Musí sa šíriť iba v povrchových vrstvách, aby sme ho dokázali odstrániť celý a nič tam nezostalo. A nesmie metastázovať do okolitých uzlín alebo mať vzdialené metastázy. Ak je nízke riziko metastáz a vysoká šanca, že to vieme odstrániť, pristupujeme k endoskopickej submukóznej disekcii.

Čiže dôležitá je diagnostika?

Presne tak, riziko sa pri množstve nádorov v tráviacom trakte dá s veľmi vysokou mierou pravdepodobnosti odhadnúť z jeho povrchových charakteristík. Hodnotíme štruktúru žliazok na nádore a cievy, ktoré vidíme na povrchu alebo tesne pod povrchom aj pri zmene spektra použitého svetla. Vieme odhadnúť, či hodnotené znaky majú nízke alebo vysoké riziko pokročilejšieho nádoru. Ak sú zmeny pokročilejšie, pacienta posúvame na ďalšiu liečbu a klasický chirurgický prístup.

Ide o novú metódu. Aké boli postupy pri riešení slizničných nádorov v tráviacom trakte pred jej zavedením?

Postupovali sme technikou endoskopickej slizničnej resekcie slučkou (EMR). Táto metóda je oveľa jednoduchšia, má aj menšie riziká výkonu, avšak z onkologického hľadiska je dobre použiteľná len pri nádoroch alebo premalígnych lézií do dvoch centimetrov v celku. Pri tejto starej metóde je pri väčších nálezoch až tretinové riziko, že nádor neodstránime úplne a vráti sa v mieste jazvy.

Z onkologického hľadiska je preto dôležité odstrániť nádor v jednom kuse (tzv. „en bloc“), čo metóda EMR pri nálezoch nad 2 cm neumožňuje. Metóda ESD nám práve prináša tú výhodu, že endoskopickým nožom dokážeme ísť v zdravom tkanive okolo toho nádoru a aj pod ním. Máme viac ako 90-percentnú šancu, že nádor odstránime v celku, a teda že výkon bude definitívnou liečbou.

Podľa čoho sa rozhodujete, či budete postupovať starou metódou alebo ESD?

Závisí to aj od typu nádoru a lokalizácie. V žalúdku a pažeráku máme väčšiu tendenciu používať ESD. V hrubom čreve alebo v konečníku vieme pomerne dobre podľa štruktúry žliazok alebo ciev odhadnúť, či lézia už je adenokarcinóm alebo ešte nie je. Podľa veľkosti a iných povrchových charakteristík sa rozhodneme, či ju vieme pomerne bezpečne a rýchlo odstrániť slučkou alebo už sú tam charakteristiky naznačujúce, že v niektorých častiach už ide o adenokarcinóm. Vtedy je žiaduce odstrániť léziu celú, s voľnými okrajmi, a aj väčšia tendencia urobiť ESD. Je pravda, že ESD je pomerne technicky náročná na prevedenie výkonu. Rozhodujeme sa aj podľa toho, či som technicky zdatný urobiť s tímom daný výkon úspešne a s malým rizikom komplikácií.

Kto okrem vás používa metódu ESD?

Tento výkon robím štandardne iba ja. Viem, že primár Demeter v Martine už robí tiež tento výkon, ale nerobí ho v hrubom čreve. Mám jedného kolegu na našom pracovisku, ktorý je v zácviku.

Ako prebieha zácvik?

Technika zvládnutia tohto výkonu je pomerne náročná. Zácvik prebieha v určitých fázach, jednak je to tréning na vypreparovaných žalúdkoch z prasaťa, potom na uspatých prascoch. Následne sa začína s jednoduchými nádormi v žalúdku a postupne sa pokračuje k zložitejším léziám, léziám v konečníku a vyšších častiach čreva.

Ako ste sa pripravovali na prvý zákrok?

Bol som na viacerých školeniach v Prahe, potom na špecializovanom školení Wendish Rietz pri Berlíne, vo výskumnom centre Elpen pri Aténach a naposledy v Salzburgu. Táto technika vznikla v Japonsku, a preto tréningy vedú zväčša japonskí lektori, ktorí majú za sebou tisíce výkonov. Celkovo v Ázii je veľká tendencia k špecializácii, jeden lekár väčšinou robí len určitý typ endoskopií, kým v Európe lekár robí obvykle viacero typov výkonov.

Hovoríte, že ide technicky náročný výkon. Čo musí zvládnuť lekár pri ESD?

Napríklad v hrubom čreve režeme väčšinou 1,5-milimetrovým nožom. Treba zvládnuť precíznosť práce s prístrojom, lebo posun o jediný milimeter môže znamenať komplikáciu, ktorá môže viesť k operácii a ďalšiemu poznačeniu pacienta. Je dobré, aby endoskopista, ktorý začína s týmto typom výkonov, mal za sebou tisíce bežných endoskopií a zvládal techniku endoskopických mukozálnych resekcií, aby bol zžitý s inštrumentmi tak, že nemá problém s mikropohybmi. Musí zvládnuť technické nuansy práce s používaným endoskopickým nožom.

Aké sú riziká endoskopickej submukóznej disekcie?

Najväčšie nebezpečenstvo je prederavenie tráviaceho traktu. Mnohé perforácie vieme ošetriť počas výkonu endoskopicky, takže nie každý pacient musí byť „riešený“ chirurgicky. Keď zaregistrujeme komplikáciu, sme na to pripravení a vieme ju vyriešiť. Ďalšou komplikáciou je krvácanie, pričom počas výkonu ho berieme ako bežnú a riešiteľnú súčasť výkonu. Ak sa krvácanie vyskytuje niekoľko dní po výkone, vtedy ho už zaznamenávame ako komplikáciu. Na tieto prípady je v NOÚ na telefóne vždy skúsený endoskopista, ktorý je schopný do dvoch hodín prísť a komplikáciu endoskopicky ošetriť. Ak by komplikácia bola závažnejšia, je tu chirurg v službe, ktorý ju ošetrí chirurgicky.

Aké sú benefity pre pacienta?

Prvý benefit je, že vyberieme nádor a celý je zhodnotený patológom. Predtým môžeme s veľkou pravdepodobnosťou odhadovať typ nádoru, ale až po jeho vybratí vieme všetky jeho charakteristiky. Riziká takéhoto endoskopického výkonu sú väčšinou menšie ako riziká chirurgického výkonu. Keď robíme zákrok v konečníku alebo hrubom čreve, nedávame pacienta do celkovej anestézie. Pacient je zvyčajne tlmený, v analgosedácii. Samotný výkon často vôbec nebolí. Ak pacient súhlasí a je motivovaný, sme schopní urobiť tento výkon v konečníku dokonca pri jeho plnom vedomí.

Je to obrovská výhoda, že pacientov nemusíme uspať, hlavne u starých či chorých ľudí, ktorí majú väčšie riziká celkovej anestézie. Výhoda oproti klasickej endoskopickej resekcii slučkou je oveľa väčšia šanca, že tento nádor vyberieme vcelku, čo poskytuje oveľa väčšiu záruku, že pacienta úplne vyliečime a nádor sa nebude vracať.

Pacienta teda nie je vždy potrebné uspať?

Zákroky na hornej časti tráviaceho traktu robíme v celkovej anestézii. Je to nepríjemné vyšetrenie, oveľa nepríjemnejšie ako vyšetrenie dolného traktu, keď pacienta nenapína. Je pravdou, že sú na svete pracoviská, ktoré robia v sedácii aj horný tráviaci trakt, avšak operatér aj jeho tím musí byť veľmi skúsený a musí to vedieť urobiť veľmi rýchlo. My sa štandardne snažíme robiť výkony v hornej časti tráviaceho traktu v celkovej anestézii. Operovali sme niekoľko pacientov aj v sedácii, ale tento výkon je v celkovej narkóze, bez pohybov pacienta z nášho hľadiska oveľa bezpečnejší. Naopak, v čreve máme skôr tendenciu pacienta operovať v analgosedácii. Keď je ten výkon zložitý a trvá niekoľko hodín, nie je jednoduché pre pacienta uležať to na jednom boku.

Ako dlho trvá samotný zákrok?

Výkony s malými nádormi v žalúdku vieme urobiť veľmi rýchlo, najkratší čas máme 19 minút. Bola to výborná poloha, nádor mal dva centimetre, pacient bol v celkovej anestézii. Väčšinou tie výkony trvajú okolo hodiny alebo dvoch. Ale máme pacienta, ktorého sme operovali aj šesť a pol hodiny. Závisí to od technickej náročnosti výkonu, od toho, aká veľká je tá lézia, ako je uložená, aký je k nej prístup, či už boli predtým urobené nejaké zákroky, lebo tam vznikajú zmeny, ktoré zneprehľadňujú samotný výkon a ťažko sa pracuje s fibrózou, teda reakciou tkaniva na predchádzajúci výkon. Je teda veľa faktorov, ktoré to ovplyvňujú.

Aké sú kontraindikácie ESD? Kedy nie je možné použiť túto metódu?

Keď je nádor pokročilejší, teda nenachádza sa len v povrchových vrstvách. Potom je to technická realizácia výkonu. Niektoré nádory sú ťažko dostupné a prístroj v danej lokalite nemusí mať stabilnú polohu. V tráviacom trakte sú lokality, kde sa tento výkon robí ľahšie a kde sa robí ťažšie. Dôležité je, aby sme boli schopní previesť výkon bezpečne. Ak vieme, že nádor je s najväčšou pravdepodobnosťou ešte nezhubný a dokážeme ho rýchlejšie a bezpečnejšie odstrániť klasickou slučkou, nepôjdeme zbytočne do zložitejšej metódy.

Tu nejde o naše ego, musíme v prvom rade myslieť na pacienta. Keď je však takýto nádor nižšie v konečníku v blízkosti zvieračov a my ho odstránime jednoduchšou metódou (EMR alebo klasickou polypektómiou) a potom vyjde na rozbore, že je tam rakovina, už sa nám nikdy z rozkúskovaného materiálu nemusí podariť určiť, či sme ho odstránili celý. Pacient by prišiel o konečník a skončil s vývodom len preto, že by nebolo možné zhodnotiť, či bol nádor odstránený celý. V konečníku je preto väčšia tendencia použiť endoskopickú submukóznu disekciu, odstrániť nádor vcelku a zvýšiť šancu úplného vyliečenia. Ak má pacient zachovaný konečník, je to úplne iný život ako s vývodom.

Máte za sebou už desiatky týchto zákrokov. Je to už pre vás rutina?

Minulý rok sme ich urobili 37 a tento rok už 37. Zákroky boli vo veľkej väčšine úspešné až na jeden prípad perforácie, ktorá musela byť vyriešená operačne. Vzhľadom na počet operácií je to veľmi dobrý ukazovateľ. Mojou aktuálnou snahou je zdvojnásobiť počet výkonov v tomto roku a naďalej zvyšovať ich počet, čo pomôže tomu, aby sme sa naďalej zlepšovali.

Je ESD na stupnici náročnosti ten najťažší výkon?

Podľa mňa je to určite najnáročnejší výkon. Je pravda, že v endoskopii existuje mnoho náročných výkonov. Nerobím všetky druhy endoskopií, lebo keby som ich robil, tak sa nemôžem dostatočne sústrediť na to, na čo sa špecializujem.

Cítite rešpekt pred každým týmto zákrokom?

Cítim rešpekt pred každou jednou endoskopiou, nielen pred týmto zákrokom. Robím endoskopie každý deň, je to môj život, baví ma to. Myslím si, že každý lekár by mal mať pred každým jedným vyšetrením rešpekt a musí urobiť všetko preto, aby znížil šancu prehliadnutia na minimum.

Je dôležité, aby pacient prišiel čo najskôr a išlo o čo najvčasnejšie štádium. Spolupracujete preto s gastroenterológmi z celého Slovenska?

Presne tak, všetci gastroenterológovia sú pre nás veľmi dôležití, pretože nachádzajú včasné nádory a posielajú pacientov k nám na riešenie. Väčšina endoskopistov robí výbornú prácu. My gastroenterológovia sme malá komunita, prakticky všetci sa poznáme. Často s nami kolegovia svoje nálezy konzultujú, mnohí zasielajú fotky alebo krátke endoskopické videá. Chodia k nám aj na endoskopické tréningy a pravidelne sa stretávame na odborných podujatiach.

Aké prístrojové vybavenie je potrebné na ESD?

Endoskop, ktorý musí byť patrične tenký a musí mať nezávislý oplach, lebo počas zákroku sa často vyskytuje krvácanie. Máme jeden takýto prístroj, za čo som vďačný vtedajšiemu vedeniu NOÚ, ktoré ho zakúpilo, a chcem sa poďakovať aj vtedajšiemu primárovi Májekovi, ktorý mi umožnil zavedenie tejto metódy, aj keď mnohí v tom čase jej význam spochybňovali. Musím poďakovať aj sestrám, ktoré si museli nakúpiť kompresné pančuchy, lebo pri výkonoch často dlho stoja. V súčasnosti sme od jednej nadácie získali grant na nový špeciálny prístroj vyvinutý pre túto metódu, ktorým môžeme za rok ošetriť viac pacientov z celého Slovenska. To, že pokračujeme, závisí aj od ľudí, ktorí sú ochotní podporiť inovatívne techniky a chápu, že medicína sa vyvíja.

Do akej miery zohráva skríning úlohu pri včasnom odhaľovaní nádorov?

Čo sa týka nádorov hrubého čreva, skríning má obrovský prínos, zvlášť v našom štáte, lebo vedieme rebríčky výskytu kolorektálneho karcinómu. Súvisí pravdepodobne s našou genetikou aj stravovaním. Slováci majú radi spracované mäso, čo je podľa WHO karcinogén skupiny 1 (spôsobujúci rakovinu). Čo je škoda, u nás nie je adresné volanie pacientov na skríning rakoviny hrubého čreva. Vzdávam veľkú úctu všetkým ľuďom, ktorí pre skríning kolorektálneho karcinómu u nás veľa urobili, od primára Hrčku, ktorý to začal, až po združenia pacientov.

Budeme veľmi radi, keď ten skríning nebude oportúnny, ale pôjde o spomínané adresné volanie pacientov. Myslím si, že to bude obrovská výzva pre Slovensko, lebo môžeme zachrániť mnoho životov. Keď sa prehodnotia ďalšie štúdie, myslím si, že aj v našej populácii sa bude ešte posúvať jeho veková hranica.

Dnes je to 50 rokov, aký vek by bol podľa vás optimálny?

V amerických odporúčaniach je to už u niektorých skupín posunuté na 45 rokov. V našej populácii, žiaľ, nemáme štúdie, o ktoré sa môžeme opierať, ale myslím si, že posun pravdepodobne príde. Pomohlo by, samozrejme, aj keby ľudia išli v 50 rokoch veku na kolonoskopiu sami. Bežná diagnostická kolonoskopia má veľmi vysoký prínos. Musíme si uvedomiť, že minimálne u tretiny pacientov v našej populácii nájdeme niečo, čo by v budúcnosti viedlo k rakovine alebo čo treba odstrániť. Čiže benefit preventívnej kolonoskopie je obrovský.

Od januára sa má na Slovensku spustiť skríning troch onkologických ochorení vrátane kolorektálneho karcinómu. Ste za testy na okultné krvácanie alebo kolonoskopiu?

Najsenzitívnejší a najšpecifickejší test je samozrejme kolonoskopia. Treba si uvedomiť, že ak endoskopista pri kolonoskopii niečo nájde a nejde o veľkú léziu, je šanca, že to hneď aj odstráni. Ak vám čokoľvek nájdu pri inom teste, znova len pôjdete na kolonoskopiu. Z môjho pohľad je kolonoskopia ten najlepší prístup.

Vravíte o veľkých benefitoch preventívnej kolonoskopie, no rovnako veľké sú aj obavy pacientov z tohto zákroku. Stretávate sa s tým aj vy?

Áno, ale musím povedať, že to potenciujú tzv. babské reči. Keď od nás pacienti odchádzajú, väčšina povie, že vyšetrenie bolo v pohode, nie je to nič hrozné, a tá príprava bola oveľa horšia ako celé vyšetrenie. Priebeh kolonoskopie závisí najmä od troch faktorov. V prvom rade je to anatomický priebeh čreva. Naozaj u 80 percent pacientov sa dá kolonoskopia urobiť bezbolestne, s niekoľkými pár sekúnd trvajúcimi epizódami tlaku v bruchu. Výkon prebieha komfortne a najväčšia záťaž pre pacienta býva príprava preháňadlom. Druhý faktor je kvalita prístroja a tretím skúsenosť vyšetrujúceho.

Lekár, ktorý má za sebou stovky výkonov ročne a má viac ako 30 percent pozitívnych nálezov v čreve v zmysle adenómu (teda lézie, ktorá vedie ku karcinómu), je pravdepodobne oveľa lepšie pripravený urobiť kvalitné vyšetrenie ako niekto, kto nedosahuje tieto čísla. Myslím si, že takisto prídeme k tomu, že budeme sledovať tieto faktory u slovenských endoskopistov a podľa toho sa aj pacient bude môcť rozhodnúť, ku komu pôjde. Pri endoskopiách v hornom tráviacom trakte mám tendenciu pacienta prispať (sedovať) veľmi často. Myslím si, že pacient by nemal u doktora trpieť. Aj kolegov na oddelení k tomu pobádam, aby pacientovi vždy ponúkli premedikáciu. Je v našom záujme, aby si pacient neodniesol negatívny zážitok a nebál sa vrátiť.

S akými konšpiráciami sa u pacientov stretávate najčastejšie?

Ľudia povymýšľajú strašné veci, napríklad že prederavenie čreva je bežné a nález nádorov či polypov je veľmi zriedkavý, čo je úplný opak reality. Ľudia, ktorí toto tvrdia, môžu reálne niekoho tak vystrašiť, že si kolonoskopiu nedá urobiť a zomrie zbytočne na rakovinu hrubého čreva. Kolonoskopia by nemala byť strašiak. Ja som si ju dal spraviť tiež a som presvedčený, že veľkej väčšine ľudí kolonoskopiami pomáhame a zachraňujeme životy.

Čo hovoríte na kapsulovú endoskopiu? Môže to byť riešenie pre bojazlivých pacientov?

Neodsudzoval by som to a priori, ja som hlavne endoskopista, môj názor nie je úplne objektívny. Podľa mňa je kolonoskopia jednoduchý výkon s minimálnou pravdepodobnosť závažných komplikácií. Pri kapsulovej endoskopii musíte mať skvelú prípravu u pacienta. Ak je v zábere stolica, kapsula to neopláchne, takže nemôžeme vedieť, či sa niečo neskrýva pod ňou. Rovnako môže byť niečo zachytené iba na jednej snímke a nález je nejasný. Kapsulou sa na podozrivé miesto nemôžeme vrátiť či priblížiť sa k nemu a dôkladne si ho obzrieť.

Nemusí tam byť všetko zachytené. Aj keď endoskopickou kapsulou nájdeme nejaký nález, vždy musíme nakoniec použiť endoskop, aby sme ho odstránili alebo zobrali z neho vzorku. Sú pacienti, ktorí štandardnú kolonoskopiu odmietajú, ale sú náchylní k vyšetreniu endoskopickou kapsulou. Je určite lepšie pacienta nejakým spôsobom vyšetriť ako nevyšetriť vôbec. S pacientom je dobré sa rozprávať, vysvetliť mu zrozumiteľne pozitíva a negatíva jednotlivých prístupov a potom sa rozhodne sám.

Keď ste sa rozhodovali o svojom smerovaní v medicíne, čo u vás zavážilo?

Moja mama je gastroenterologička, preto som gastroenterológiu robiť nechcel. Zdalo sa mi čudné robiť niečo, čo robí aj moja mama. Rozhodnutie špecializovať sa na endoskopiu prišlo vtedy, keď som to videl, že človek je pri nej ako v počítačovej hre, hľadá veci, a keď ich nájde, tak ich odstráni alebo zoberie vzorku. Pozitívne je, že aj keď endoskopie dlho robíte, tak stále vás to baví, stále je to iný pacient a akoby iný level. Gastroenterológia je navyše veľmi dynamický odbor, ktorý sa stále rýchlo vyvíja. To, čo platilo pred 15 rokmi, už dávno neplatí.

Stále môžete napredovať, stále sa môžete učiť a nikdy neskončíte. Myslím si, že je to najkrajší odbor v medicíne. A druhá vec je úžasná satisfakcia. Pretože vy denne priamo zachraňujete ľuďom životy. Keď si zoberiete, že internista dá pacientovi lieky a povie mu, že keď ich budete užívať toľko a toľko rokov, tak si o toľko percent znížite šancu, že dostanete cievnu alebo srdcovú mozgovú prílohu. Ten lekár si musí veľmi predstavovať, ako komu pomohol. No keď na naše pracovisko príde pacient a povie: „Mne povedali, že ma musia rozrezať a vybrať mi nádor, ale vy ste to urobili endoskopicky a ušetrili ma operácie!“ A je to super.

Keď robíte preventívne kolonoskopie a nájdete človeku včasný nádor, on žije o 10 až 15 rokov dlhšie, ako by žil, keby ste mu ten nádor nenašli. Endoskopia vám prináša úžasnú satisfakciu v tom, že keď sa pozriete za seba, čo robíte, tak vy veľmi pomáhate ľuďom. A to je úžasné. Gastroenterológiu mám veľmi rád celkovo, nielen endoskopiu. Ak príde pacient s tým, že ho páli záha, máme často lieky, po ktorých sa mu za pár dní uľaví a on si môže dať biele víno, ktoré roky predtým nemohol piť. V gastroenterológii vieme pri mnohých ochoreniach pacientom úžasne pomôcť a posunúť ich kvalitu života.

Čo si myslíte, akým smerom sa bude ďalej vyvíjať endoskopia?

Techniky tretieho priestoru, ako voláme prácu v podsliznici, sa vyvíjajú. Myslím si, že budeme vedieť odstraňovať väčšie nádory na zložitejších miestach. Ale to je iba technika ESD. Osobne si myslím, že vývoj pôjde technikou precíznejšieho hodnotenia a oveľa lepšieho hodnotenia nálezu. Technika sa bude zdokonaľovať a budú sa zdokonaľovať aj ľudia. Ťažko predpovedať, nakoľko pokročí robotika, či budeme môcť v budúcnosti na diaľku aj endoskopovať. Či ten pocit odporu v tráviacom trakte sa bude dať preniesť na diaľku.

Vyvíja sa technika endoskopie žlčových ciest, čo je teraz veľký rozmach, vyvíjajú sa endosonografické prístupy. Vývoj určite prinesie ďalšiu špecializáciu a subšpecializáciu v endoskopii. Na endoskopických pracoviskách špecializovaných onkologických alebo univerzitných pracoviskách bude viac odborníkov, ktorí sa budú venovať jednej metodike a v nej budú skvelí.

Ste medzi finalistami TOP inovácií v medicíne. Čo to pre vás znamená?

Znamená to, samozrejme, ocenenie našej práce. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že aj na Slovensku sa robí moderná medicína s dobrými výsledkami. Je to síce snáď viac zásluha nadšenia ako prvotne vytvorených podmienok na Slovensku, ale aj to sa postupne mení k lepšiemu. Toto je pre nás možnosť získať podporu verejnosti i sponzorov. Takisto motivovať ostatných, nech sa snažia priniesť niečo nové, a jednak šéfov, že má zmysel umožniť tu rozvoj pod ich vedením.

Čo vnímate ako najväčšiu inováciu v medicíne?

Podľa mňa v mojom obore je to napríklad skúmanie možností stimulácie peristaltiky žalúdka drobným gastrickým neurostimulátorom, ktorý sa vloží do podsliznice a zavrie sa do podslizničného vačku. Je to jedna úžasná vec, ktorá môže mať v budúcnosti prínos u pacientov s poruchou vyprázdňovania žalúdka. Mikroneurostimulátor by priamo stimuloval žalúdok, ktorý sa bude vyprázdňovať podľa jeho signálov. Aplikoval by sa endoskopicky, pričom by sme sa vyhli rizikám chirurgického zákroku aj rizikám celkovej anestézie.

Napájanie i programovanie by bolo na diaľku ako v prípade mobilných telefónov. To je ďalší krok v treťom priestore. Inovácií je veľmi veľa. Najdôležitejšie u nás na Slovensku je to, aby sme v prvom rade dobre robili štandardnú endoskopiu a udržiavali krok s vyspelými krajinami sveta. Takisto by bolo na mieste, aby sme nepodceňovali výskum. U nás, ak funguje klinický výskum, je to najmä pri tých chorobách, kde sa točia veľké peniaze. Úplne iný prístup je k nešpecifickým črevným zápalom, kde funguje drahá biologická liečba, ako k chorobám, kde fungujú len lacné lieky. Myslím si, že treba podporovať aj projekty, ktoré možno nie sú tak finančne lukratívne, ale priniesli by veľký prínos populácii, napr. klinický výskum v oblasti skríningu kolorektálneho karcinómu na Slovensku úplne chýba.

Vaša práca je náročná nielen na koncentráciu. Ako oddychujete?

Na prvom mieste je u mňa rodina. Keď mám mimo nej chvíľu času, idem na ryby alebo chodím cvičiť so psom. Od detstva pravidelne cvičím, plávam a radšej sa presúvam na bicykli ako autom. Od mladosti mám rád džudo, ale to už robí pravidelne skôr môj syn.
Sekcia: Rozhovory Autor: Monika Toporcerová, Zdravotnícke noviny
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 21