Zdravotnícke noviny

Rozhovory

Alergiu môže spustiť ťažšia infekcia, ale aj pôrod

28. apríl 2017 - Alergie nie sú iba problém detí a mladých ľudí. Čoraz častejšie prepuknú v dospelom veku. Je za tým nekvalitná strava, zhoršujúce sa životné prostredie alebo stres? Aj o tom hovorí MUDr. Slávka Belvončíková, imunoalergologička z Alergoimunologického centra EMED v Prešove.

Prečo sa u niekoho objaví alergia až v dospelosti a často na známu látku, ktorá dovtedy neubližovala?

Na túto otázku odpovedám v ambulancii takmer denne. Dookola počúvam: pani doktorka, mám 78 rokov, nikdy som nebol alergický, a teraz ste mi zrazu diagnostikovali alergiu, ktorá môže za moje ťažkosti. Vtedy zvyknem s obľubou hovoriť, že alergie sú ako ženy. Nikdy neviete, čo od nich čakať. Teraz už vážne. Vieme, že alergie sú obvykle geneticky podmienené, no niektoré napriek tomu neprepuknú.

Alebo až vtedy, keď začne na človeka pôsobiť jeden alebo viacero vonkajších faktorov. Spúšťačom alergických problémov môže byť napríklad prekonaná ťažšia infekcia, pôrod, nadmerný stres či kontakt s chemikáliami. Príčinou môže byť aj nadmerná hygiena, nedostatok pohybu, menej kvalitná strava, neustály stres, ktorému sú vystavené už aj deti.

A zásluhu na tom má tiež priveľa času stráveného na sociálnych sieťach či poškodenie tráviaceho systému ťažkými kovmi. Odolnosť imunitného systému ničí, samozrejme, aj environmentálne prostredie či nadmerná spotreba antibiotík.

Naozaj môže mať zrazu toľko ľudí driemajúcu genetickú predispozíciu?

Áno, predstavte si, že aj my sme výsledkom kombinácie génov desiatok generácií. A alergie boli známe už v dávnych časoch. Prvé zmienky o nej pochádzajú ešte z čias starovekého Egypta, kde faraón Menes zomrel po uštipnutí osou. V Egypte sú taktiež uvádzané opisy opakovaného kýchania po vdychovaní vône kadidla, ako aj prvý opis astmy.

Prvý podrobný záznam o alergii pochádza z 12. storočia od anglického kráľa Richarda III. Využil vlastnú alergiu na jahody na to, aby svojho nepriateľa obvinil z pokusu otráviť ho. Richard III. zjedol pred audienciou niekoľko jahôd a protivník skončil na šibenici.

Mnohí z môjho okolia vravia, že celý život im nebolo nič. A zrazu zjedli zeler a mali problém. Prečo?

V tom prípade ide o potravinovú alergiu na bežnú potravinu, ktorej nástup je možné vysvetliť aj prítomnosťou genetickej predispozície. Veľakrát však nejde iba o pôsobenie alergénu, často sa prejaví ako následok kombinácie viacerých faktorov. Odštartovať ju môže fyzická námaha tesne po jedle, nadmerná stresujúca situácia, niekedy však stačí, že človek požije problémovú potravinu v období virózy.

Je možné, že keby jedna alebo viaceré zo spomínaných príčin neboli prítomné, alergia by sa neprejavila. Príčinou môže byť i meniaca sa paleta konzumovaných potravín. Ak má niekto taký problém, zvyknem sa pacienta opýtať, či mohla jeho stará mama jesť avokádo alebo citrusy. Aj tieto nové pokrmy, pôvodne netypické pre našu lokalitu, môžu časom vyprovokovať ťažkosti.

Rovnako i rôzne prídavné látky, ktoré sa v nemalých množstvách vyskytujú v potravinách, tiež dochucovadlá, konzervačné zložky, rastové hormóny alebo antibiotiká. Keby sme pri predpoklade, že priemerný človek skonzumuje za jediný rok cca 900 kíl potravín, vyjadrili absolútny počet a hmotnosť jednotlivých prísad, určite by ste boli prekvapení, o akú veľkú záťaž ide. Vzniku alergií môže priať aj menej čerstvých lokálnych potravín a viac polotovarov v strave.

Hovorí sa o tom, že na to, aby sme nemali alergiu, je potrebná dokonalá súhra medzi psychickým stavom, imunitou a hormonálnu sústavou. Znamená to, že akékoľvek hormonálne výkyvy sa tiež môžu skončiť rozvojom alergie?

Ukázalo sa, že vplyv hormónov na imunitu je väčší, než sa predpokladalo. Bunky imunitného systému obsahujú receptory pre hormóny, ktoré sa tvoria v nervovom systéme. Vďaka nim dokáže imunitný systém správne reagovať. S pribúdajúcim vekom však produkcia niektorých hormónov klesá, čo sa odráža aj v oslabovaní niektorých imunitných procesov. Napríklad, čím je vyššia hladina ženských hormónov – estrogénov v tele ženy, tým možno očakávať lepšie imunitné odpovede.

Znamená to, že keď je žena v prechode, má už málo estrogénov. Môže byť preto chorľavejšia alebo náchylnejšia na alergiu?

Takto sa o tom nedá hovoriť. To, že je niekto chorľavejší, nemusí automaticky vypovedať o alergii alebo o riziku jej nástupu.

A čo stres? Je to vraj veľký priateľ alergií. 

Vedecké štúdie potvrdili, že ak sme dlhšie vystavení stresu, schopnosť imunitného systému bojovať s alergénmi klesá. Čo je rovnako zlé, dlhodobý stres môže mať za následok aj zvýšenú náchylnosť na infekčné ochorenia.

Sú prípady, keď človeku začnú spôsobovať alergické problémy bežné, dovtedy tolerované potraviny, napríklad jablká. S čím to súvisí? Veď jablká rastú u nás.

Tento stav je najskôr dôsledok skrížených alergií. Je to mechanizmus, keď biologicky príbuzné druhy potravín vyvolajú alergickú reakciu na prítomnosť podobného alergénu. Preto, ak ste napríklad alergický na peľ brezy, je možné, že časom sa môže rozvinúť aj reakcia na jablká.

Nie je však automatická u každého alergika. Ak sa prejaví, niekedy ide o celoročný problém, ale veľakrát sú ťažkosti prítomné iba v období výskytu peľu brezy. Nemusí sa preukázať iba opuchom perí alebo vyrážkou, ale časté býva aj svrbenie podnebia, či dokonca zápal žalúdka, čriev, zhoršenie dýchania a v ojedinelých prípadoch sa to môže skončiť až životunebezpečným anafylaktickým šokom.

Nemôže problémy vyprovokovať chemické ošetrovanie jabĺk? Mnohokrát sa k nám dovážajú z iných krajín.

Reakcie na potraviny môže okrem prebiehajúcej peľovej sezóny spustiť akákoľvek infekcia a tiež spomínané chemické ošetrenie týchto potravín. Neraz je za tým ich nevhodné a dlhé uskladnenie. Všetky tieto mechanizmy potom môžu prispieť k tomu, že sa začnú správať ako alergén a vyvolajú nežiaducu odpoveď imunitného systému. Stretávam sa však aj s pacientmi, ktorí netolerujú iba isté odrody jabĺk.

Niektorí si však problémovú potravinu z času na čas dajú s odôvodnením, že im po nej nie je až tak zle. Nie je to veľmi riskantné?

Ak ide o primárnu alergiu na istý pokrm, jeho skonzumovanie sa môže skončiť ťažkou alergickou reakciou. V prípade skríženej  peľovo-potravinovej reakcie nemusí byť reakcia nebezpečná, iba obťažujúca. Počas peľovej sezóny, choroby a po fyzickej námahe by som však aj pri ľahko rizikovej potravine bola opatrná. V každom prípade je potrebné mať vždy poruke pohotovostné lieky, minimálne antihistaminiká. 

Lenže niektorí sa neliečia, lebo v lekárni je množstvo voľnopredajných liekov, ktoré im pomôžu prežiť problémové obdobie. Naozaj to nestačí?

Je vynikajúce, že existujú voľnopredajné prípravky, ktoré pomáhajú preklenúť najproblémovejšie obdobie. Rada by som však opäť podčiarkla, že ak sa niekto vyhýba vyšetreniu, často si koleduje o neskoršie vážnejšie problémy. Najmä o rozvoj prieduškovej astmy a nabaľovanie ďalších alergií. Hrozí tiež sklon k infekčným komplikáciám či k potravinovým precitlivenostiam.

V súčasnosti existuje celý rad fantastických liekov a opatrení, ako je napríklad vakcinácia, ktoré vedia alergické ochorenie solídne preliečiť. Aj preto by som sa nespoliehala iba na lieky prvej pomoci z lekárne.
 
Mnohí však vravia, že antihistaminiká im nepomáhajú a, naopak, problémy pribúdajú. Prečo?

Pretože mechanizmus alergickej reakcie je zložitý a veľakrát kombinovaný. To, ako sa cítia, závisí aj od toho, či lieky užívajú správne, v potrebných dávkach, a tiež od toho, či boli dobre vyšetrení najmä s ohľadom na iné prídavné ochorenia. Napríklad pri podozrení na alergickú nádchu je potrebné vylúčiť i to, či pacient nemá polypy v nose, chronický zápal prínosových dutín, zväčšenú nosovú mandľu alebo posunutú nosovú priehradku.

Niektorých stále odrádza strach, že ich lieky proti alergii uspia.

Áno, stretávam sa s takými prípadmi, ale veľa z nich je riešiteľných. Únava môže byť aj príznakom nepoznaného ochorenia, trebárs štítnej žľazy. Príčinou takzvanej únavy z antihistaminík bolo okrem iného i to, že molekula liekov starších generácií prechádzala do mozgu a ovplyvňovala nervové procesy. Teraz sú už na trhu bezpečné, odskúšané moderné lieky, ktoré sú dobre tolerované ihneď alebo po niekoľkých dňoch od začiatku užívania.

A čo takzvaná špecifická liečba alergií, pri ktorej sa nevyhýbate alergénom? Pri akých alergiách ju nasadzujete?

Zrejme máte na mysli vakcináciu. V súčasnosti sú dostupné vakcíny na inhalačné alergény, čiže roztoče, pele, plesne a zvieratá. Žiaľ, túto terapiu nedostane každý pacient. Môže sa podávať iba tým, ktorí prešli prísnym výberom. Zároveň nesmú trpieť ochoreniami, ktoré by túto liečbu diskvalifikovali. Ide najmä o nestabilné kardiovaskulárne ochorenia, nekontrolovanú astmu, ťažký ekzém, pečeňové a obličkové ochorenia.

Aj užívanie niektorých typov liekov, napríklad betablokátorov či niektorých kvapiek na liečbu glaukómu, nie je vhodné. Pri úvahe o nasadení alergénovej imunoterapie by sa malo kriticky zvažovať aj to, či je pacient napriek pracovným či domácim povinnostiam ochotný dochádzať v pravidelných intervaloch na liečbu.

Ako pomáhate potravinovým alergikom? Aj oni sa môžu alergie zbaviť podávaním malých dávok alergénov?

Vzhľadom na nárast alergií ako takých, ale hlavne potravinových, je vysoká snaha vyvinúť vakcínu, ktorá ich vylieči. Budúcnosť zrejme prinesie tento typ liečby, no ešte si budeme musieť počkať. Zatiaľ je ešte štádiu klinických skúšok. Chcem však upozorniť, že ak vám diagnostikovali potravinovú alergiu, mali by ste mať vždy poruke adrenalínové pero, ktoré treba použiť pri anafylaktickom šoku. 

Dá sa alergia, ktorá prepukne v strednom veku, úplne vyliečiť?

Alergia ako taká sa nedá vyliečiť. Našou snahou je stabilizovať ju tak, aby pacient bol bezpríznakový čo najdlhšie obdobie. V ideálnom prípade až do konca svojho života.

A čo prevencia alergií? Je v súčasnosti vôbec možná?

Faktory ako genetická predispozícia a región, v ktorom človek žije, sú nemenné. No netreba končiť pesimisticky. Určite je v silách človeka, aby predišiel alergii, oddialil ju či znížil jej dosahy. Pomáha kvalitná strava, voda a ovzdušie, tiež pohyb, relax, dostatočný spánok, pobyt pri mori, dobrý časový manažment povinností, prevencia infekcií, vyhýbanie sa chemikáliám, otužovanie, užívanie probiotík a, samozrejme, láska.

Väčšina, čo ste tu vymenovali, je dnes už skôr utópiou. Stačí, keď proti tomu bojujeme psychohygienou, probiotikami a dostatočným relaxom?

Nie, isteže nie, ale každý by sa mal snažiť minimalizovať riziko rozvoja alergie aspoň tým, čo je v jeho silách. Dobré je napríklad preferovať potraviny zo známeho kvalitného zdroja, urobiť si analýzu vody v domácnosti, eventuálne si namontovať filtračný aparát. Dôležité je tráviť čo najviac času v prírode, veď akým silným antistresorom je trebárs počúvať spev vtákov a vnímať prebúdzajúcu prírodu.

 

Sekcia: Rozhovory Autor: Barbora Hlavatá, Fit magazín
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 149