Exempláre objavené v oblasti severovýchodného Mexika vedcom pomohli odhaliť ako vyzeral prehistorický žralok Ptychodus, ktorý brázdil moria pred približne 105 až 75 miliónmi rokov. Nová štúdia naznačuje, že vedcom sa podarilo o jeho druhu zistiť bezprecedentné poznatky, píše britský portál The Guardian.
Rozlúskli niekoľkoročnú záhadu
Hoci skameneliny Ptychoda boli objavené už dávnejšie, vedci roky nevedeli prísť na to, ako prehistorický tvor vyzeral, a do ktorého obdobia v evolučnom rodokmeni ho zaradiť. Teraz sa však medzinárodnému tímu výskumníkov podarilo zistiť o tomto vyhynutom tvorovi viac. Ich zistenia, ktoré boli publikované vo vedeckom časopise Proceedings of the Royal Society môžu prepísať naše doterajšie poznatky o tomto pradávnom žralokovi.
„Jeho celkový vzhľad zostával doteraz záhadou, pretože počas takmer dvoch storočí chýbal kompletnejší materiál,“ povedal doktor Romain Vullo, prvý autor výskumu z Univerzity v Rennes. „Objavenie nových exemplárov z Vallecilla, ktoré odhaľujú tvar tela a anatómiu tohto vyhynutého žraloka, pomohli túto záhadu vyriešiť,“ dodal.
V štúdii vedci uvádzajú, že k novým poznatkom dospeli štúdiom šiestich exemplárov Ptychoda, ktoré sú staré približne 93 miliónov rokov. Medzi nimi bol aj výborne zachovaný exemplár, ktorý obsahoval takmer všetky kostrové prvky, zuby, zachované zvyšky svalov a obrys tela so všetkými plutvami. Ďalšie tri exempláre boli takmer kompletné, vrátane mláďaťa s dĺžkou niečo vyše 56 centimetrov, zatiaľ čo zvyšné dva exempláre boli nekompletné alebo čiastočné kostry.
Tím tvrdí, že množstvo zachovaných znakov v exemplároch vrátane anatómie kostry plutiev im umožnilo vykonať novú analýzu. Vďaka nej už majú predstavu o tom, kde sa Ptychodus nachádza v evolučnom rodokmeni.
Prevratné zistenia
Výsledky štúdie ukázali, že išlo o druh žraloka sleďového z čeľade Lamnidae - skupinu, do ktorej patrí aj vyhynutý Žralok veľkozubý a Žralok biely, ktorý obýva oceány dodnes. „Vyzeral ako súčasný žralok sleďový,“ opísal doktor Vullo.
Jeho masívne zuby pripomínajúce dlaždice podporujú predchádzajúce závery, že sa živil ulitnatými tvormi. Podľa výskumníkov tieto zistenia naznačujú, že Ptychodus lovil korisť v otvorenej vode, pričom jeho potravu pravdepodobne tvorili morské korytnačky a amonity (vyhynutý druh hlavonožcov, pozn. red.). Donedávna sa predpokladalo, že sa živil lastúrnikmi, ktoré sa zdržiavali na morskom dne.
Hoci Ptychodus bol pravdepodobne najväčším žralokom, ktorý sa kedy živil takouto stravou, nové fosílie naznačujú, že mal maximálnu dĺžku približne 9,7 metra - väčšiu ako dnešný veľký biely žralok, ale menšiu ako naznačovali predchádzajúce odhady, podľa ktorých mohol dosahovať dĺžku viac ako 10 metrov.
Štúdia ponúka aj vysvetlenie zániku tohto druhu žraloka. Podľa vedcov mohol vymrieť kvôli konkurencii s inými tvormi, ako sú veľké vodné plazy, ktoré sa živili podobnou korisťou.
Profesor Patrick L. Jambura z Viedenskej univerzity, ktorý je odborníkom na túto oblasť považuje nové zistenia za dôležité vzhľadom na to, že viac ako tretine všetkých dnešných žralokov hrozí vyhynutie. „Ptychodus nám poskytuje zrkadlo, ktoré nám ukazuje, čo sa stane s veľkými vrcholovými predátormi, ako je Žralok biely, ak my, ako ich hlavný konkurent, neprehodnotíme svoje konanie,“ zdôraznil.
