Práca vydaná magazínom Addiction obsiahla vyše 82 tisíc ľudí. Jej úmyslom bolo dať hlas aj ženám a nezápadným kultúram, pretože doterajšie štúdie sa obmedzovali predovšetkým na mužov a na Európu, Severnú Ameriku alebo Austráliu. Štúdia vedená psychologičkou Beátou Bőthe z Montrealskej univerzity sa oprela o výskum z celkom štyridsaťdva krajín a piatich kontinentov. Ženy tvorili 57 percent účastníkov, muži 40 percent, zvyšok sa hlásil k nebinárnym identitám, uvádza iDnes.cz.
Autorský tím zaujímalo, aká rozšírená je po svete problematická konzumácia pornografie. Hlási sa k jej definícii podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb a zdravotných problémov, tá hovorí o nekontrolovateľnom, trvalom užívaní pornografie, ktoré je sprevádzané klinicky významnou úzkosťou a ťažkosťami s obvyklým životom, ako je napríklad strata práce, zhoršené vzťahy s blízkymi. Štúdia však poznamenáva, že napríklad hanba alebo výčitky za sledovanie porna na splnenie kritérií nestačia. A to aj keď sa kvôli tomu na porne môžeš cítiť závislý.
Výskum podľa serveru Neuroscience News nezahŕňal len sledovanie videí, filmov, fotiek a digitálnych obrázkov, ale aj interaktívne formy ako napríklad virtuálnu realitu a show cez kameru, a tiež písané texty alebo konverzácie v sexuálne ladených chatoch.
Slováci a sledovanie porna
Výskum dospel k dvom odlišným hodnotám, ako uvádza server MedicalXpress. Ku kritériám benevolentnejšia metóda určila, že problematickým používaním porna trpí až 16,6 percenta používateľov a užívateliek. Prísnejšia metóda ono číslo znížila až na 3,2 percenta.
Autorský tím zdôrazňuje, že náchylnosť k závislosti nezávisí na sexuálnej orientácii, líši sa však podľa rodu a kultúrneho zázemia. Vyššiu mieru problematickej konzumácie porna vykazovali muži, nasledovali ľudia s nebinárnou identitou, najodolnejšie boli voči problémom s pornom ženy. Môže to byť preto, že muži majú vyššiu impulzivitu, alebo spoločenskými stereotypmi.
Metóda, ktorej výsledky priniesli vyššiu mieru problémov s pornom, určila napríklad že až 50 percent Alžírčanov zapojených do štúdie uviedlo problematické používania porna. Účastníkov z Iraku bolo 38 percent a z Malajzie 33 percent. Zatiaľ čo z 1134 Slovákov, ktorý sa na výskume zúčastnili, štúdia zistila že až 18 percent má problémy so sledovaním pornografiou.
Alternatívne meranie, ktoré dosiahlo na nižšie čísla, prisúdilo Alžírsku 17 percent, Iraku 13 percent, Malajzii necelých sedem, zato Taiwane jedenásť a Číne desať. Pri týchto prísnejších kritériách vedci odhalili, že závislých na porne je len 2,51 opýtaných Slovákov.
Problém, ktorý si zaslúži viac pozornosti
Ako hodnotia štúdie výsledky vo všeobecnosti? „Z hľadiska verejného zdravia porno nemusí byť rozšírenejšie ako iné problémy duševného zdravia a nemusí spĺňať kritériá krízy verejného zdravia, napriek morálnej panike, ktorá okolo neho panuje,“ zhŕňa štúdia, dodáva však, že problematické používanie porna je realitou. A predovšetkým podčiarkuje, že sa jeho obetiam nedostáva zodpovedajúca starostlivosť.
Z ľudí, ktorí sa k problémom v dotazníkoch priznali, ju vyhľadalo len štyri až desať percent. Podľa autorského tímu je problém nielen v jej dostupnosti, ale aj v jej kvalite. Problematickej konzumácii porna veda podľa jeho mienky rozumie stále nedostatočne.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
