Zdravotníctvo nie je v lepšom stave, chýba koncepčnosť a vízia ucelenej reformy. Tvrdí to Slovenská lekárska komora (SLK) v hodnotení uplynulého roka v slovenskom zdravotníctve. Výzvou v tomto roku bude podľa nej doriešiť katalóg výkonov s reálnymi cenami, dofinancovať ambulantný sektor či „urobiť poriadok“ s poplatkami.
„Za negatívne považujeme nízke financovanie zo strany štátu, nedodržiavanie prerozdeľovacej vyhlášky, neschopnosť uviesť do praxe katalóg výkonov s reálnymi cenami. Pilotný projekt je oneskorený a založený na nedokonalom zozname výkonov,“ vymenoval manažér pre komunikáciu a médiá SLK Prokop Slováček.
Komora skritizovala aj neschopnosť rezortu prijať systém DRG a stanoviť kritériá kvality pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v nemocniciach. „Máme nedotiahnutý a neúplne fungujúci eHealth, nie je žiadna podpora súkromných ambulancií z prostriedkov Európskej únie,“ podotkol Slováček. Podľa neho však zdravotný systém vďaka profesionalite a obetavosti zdravotníckych pracovníkov ešte stále relatívne dobre funguje.
Ako uviedla komora, v tomto roku bude potrebné zamerať sa okrem iného aj na poplatky u lekárov. „Ak budú reálne platby od poisťovní, ambulancie nebudú mať dôvod poplatky vyberať, teraz musia, aby prežili. Bude nutné definovať rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia, vypracovať mechanizmus na spoluúčasť pacienta na financovaní poskytovanej zdravotnej starostlivosti,“ konštatoval Slováček.
Podľa neho bude tiež nevyhnutné venovať sa aj personálnej otázke v zdravotníctve. „Z roka na rok je zdravotníctvo v personálnej oblasti v horšom stave. Súvisí to aj s celkovým podfinancovaním, predovšetkým ambulantnej sféry, čoho následkom sú aj zhoršené pracovné podmienky,“ poznamenal.
Problémy v zdravotníctve, dlhodobo odsúvané na vedľajšiu koľaj, podľa komory spôsobujú, že absentuje prirodzený prísun mladých lekárov. „Ambulancie potom vypadnú zo siete, lebo ich často nie je možné personálne obsadiť. Toto je výzva na najbližšie roky pre politikov. Aby nastavili také pravidlá a podmienky, aby mladí lekári mali dôvod ostať doma a liečiť na Slovensku,“ zdôraznil Slováček.
Kľúčové bude zvládnutie spustenia katalógu výkonov
Pre ambulantný sektor bude v tomto roku kľúčové úspešné zvládnutie plného spustenia nového katalógu výkonov. Mal by „odpilotovať“ čo najväčší počet odborností. Dôležitá tiež bude otázka financovania zdravotníctva. Vyplýva to z odpovedí, ktoré pre TASR poskytol Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP).
„Vzhľadom na každoročnú ťažiskovú tému, ktorou je financovanie zdravotníctva a jeho udržateľnosť bude naozaj nevyhnutné začať podnikať konkrétne a jasné kroky k zásadnej reforme a zmene systému, ktorý by už zahŕňal aj viaczdrojové financovanie a zároveň bol v zmysle dostupnosti a kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti udržateľný ako pre ambulancie, tak pre pacientov,“ uviedla riaditeľka ZAP Naďa Trenčanská Bedušová.
Za pozitívum minulého roka ZAP vníma legislatívnu úpravu, ktorá ambulanciám umožnila zamestnať plnohodnotného administratívneho pracovníka, ktorému je po úprave umožnené nakladať so zdravotnou dokumentáciou. Rovnako spustenie pilotného projektu katalógu výkonov pre vybrané odbornosti. Zväz vyzdvihol aj podpis memoranda medzi ZAP a rezortom zdravotníctva. „Všetky tieto pozitíva sú však dôsledok dlhodobej práce a našich opakovaných žiadostí, ktoré sme riešili v predchádzajúcich rokoch,“ dodala Trenčanská Bedušová.
Z pohľadu ambulantného sektora zdravotníctvo podľa ZAP vlani čelilo najmä výzve konsolidačných opatrení a nedostatočnému financovaniu. „Nemenej náročné bolo a je i neustále vyvracanie rôznych konšpirácií a tvrdení, ktoré vážnym spôsobom ohrozujú medicínu na Slovensku,“ doplnila riaditeľka.
Zmeny s dosahom na celý systém
Rok 2025 v zdravotníctve sa niesol v znamení viacerých zmien s dosahom na celý systém. Významnými systémovými zmenami boli kategorizácia a definície medicínskych služieb pre jednotlivé typy nemocníc v rámci tvorby optimálnej siete nemocníc. Minulý rok bol však poznačený aj negatívnymi vplyvmi dohody lekárskych odborárov a vlády na nemocnice. Vyplýva to z hodnotenia Asociácie nemocníc Slovenska (ANS).
ANS pozitívne hodnotí aj pokračovanie rekonštrukcií viacerých nemocníc a ohlásenie výstavby nových nemocníc, predovšetkým vďaka prostriedkom z plánu obnovy a odolnosti. Moderné nemocnice a zrekonštruované pracoviská podľa asociácie prispejú nielen k stabilizácii zdravotníckeho personálu, ale aj k zvýšeniu spokojnosti pacientov a zvýšeniu kvality starostlivosti. „Ešte stále tu máme výhrady k jednoznačnému definovaniu cesty pacienta, ktorá by mala pacientom pomôcť sa jednoduchšie a cielene dostať k medicínskym službám, ktoré potrebujú,“ doplnil prvý viceprezident ANS Igor Pramuk.
Poukázal aj na podpis memoranda o porozumení medzi rezortom zdravotníctva, zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. To je podľa ANS zárukou väčšej férovosti a transparentnosti pri hospodárení s financiami v zdravotníctve. Pozitívne hodnotí aj porovnanie príjmov rôznych typov nemocníc, čím sa vyvrátil prezentovaný naratív o slabo platených štátnych nemocniciach.
„Jednoznačne sa preukázalo, že štátne nemocnice sú financované lepšie, no čelia problémom s efektivitou. Na druhej strane, neštátne nemocnice musia fungovať efektívne bez štátnych dotácií, oddlžovania či prevádzkových injekcií, a napriek tomu poskytujú nadpriemerný objem zdravotnej starostlivosti, čím sú stabilnou súčasťou ústavnej starostlivosti,“ dodal Pramuk.
ANS zároveň podotkla, že rok 2025 bol poznačený aj negatívnymi vplyvmi dohody, ktorú v roku 2024 uzavrela vláda s Lekárskym odborovým združením. „Neúmerný nárast miezd a pokles produkcie v dôsledku skrátenia pracovného času vrátane obmedzovania rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti sú jej dôsledkami,“ priblížil Pramuk.