Zdravotnícke noviny

Top lekári Slovenska

Top lekárka Slovenska: Zachraňovali sme aj bývalého prezidenta

6. október 2014 - Cieľavedomá, energická a pritom šarmantná dáma... Tak pôsobí primárka Mária Hulíková už po pár minútach komunikácie. V desiatich rokoch sa rozhodla, že bude lekárkou. Dnes je primárkou celoslovenskej siete piatich centier hemostázy a trombózy HEMO MEDIKA.

Prečo ste si vybrali taký náročný odbor ako medicína? Mali ste v rodine lekárov?
Rodičia, ktorí ma od malička zahŕňali láskou a viedli k pracovitosti a pokore, neboli lekári. Strýko, brat môjho otca bol veterinár, pôsobil v Brne a jeho manželka bola lekárka. Keď som ako malé dievča zo Sečoviec, z malého mestečka pod Dargovskými horami prišla počas letných prázdnin k nim do Brna, bola som na návšteve vo veľkej nemocnici, čo ma fascinovalo. Pripadalo mi to úžasné a prostredie nemocnice mi učarilo. Dôležitým momentom, ktorý ma k medicíne tiež nasmeroval, bol ťažký úraz môjho otca, ktorého som nesmierne milovala. Mala som vtedy asi desať rokov a pamätám si, ako som ho po prepustení z nemocnice doma ošetrovala. Práve vtedy som si povedala, že sa musím stať lekárkou.

Odvážne rozhodnutie na desaťročné dievčatko...
Stalo sa to mojím cieľom, víziou a podarilo sa mi to. Učila som sa na samé jednotky, bola som poslušné dieťa, hrala na klavíri a športovala. V roku 1968, keď do Československa vošli vojská susedných štátov a keď som bola v ôsmej triede na základnej škole, ma najviac trápilo, že keď bude vojna, nebudeme chodiť do školy a kedy teda skončím tú vysnívanú medicínu.

Vari ste aj vedeli, akej odbornosti sa chcete venovať?
Väčšinou každý medik chce byť chirurgom. Aj ja som chcela byť chirurgičkou, pretože aj medzi doktormi je chirurg VIP lekárom...

Nakoniec ste skončili pri hematológii...
V čase, keď som skončila medicínu a chcela som ostať v Košiciach, musela som prijať to, čo mi v štátnej nemocnici ponúkli. A bola to hematológia, ktorá ma nakoniec oslovila a veľmi sa mi zapáčila. Len málo lekárskych odborov môže hematológii konkurovať svojím progresívnym vývojom a rozsahom riešenej problematiky. Kedysi pododbor vnútorného lekárstva sa rozšíril na interdisciplinárny odbor v úzkom pojení s interným lekárstvom, kardiológiou, onkológiou, gynekológiou, chirurgickými disciplínami a medicínou neodkladných stavov. Venovala som sa hematológii úplne od začiatku, začínajúc anémiami, leukémiami a tak ďalej.


Doc. MUDr. Mária Hulíková, PhD., primárka Centra hemostázy a trombózy, HEMO MEDIKA Košice, viceprezidentka Slovenskej spoločnosti pre hemostázu a trombózu.

Krv je nenahraditeľná tekutina. Bude niekedy o sto, dvesto rokov jej rovnocenná náhrada umelá krv?
V takom časovom horizonte určite áno. Neviem však, či to už bude človek taký, ako ho poznáme dnes. Avšak, keď by sme sa pozreli i desiatky rokov dozadu, japonskí vedci umelú krv vyrobili, z rôznych krajín sa sem-tam objavujú správy o ďalších a ďalších pokusoch. Pod pojmom umelá krv sa myslí náhradná tekutina, ktorá je schopná prenášať dýchacie plyny, ale nezabezpečuje ostatné funkcie. Vývoj smeruje k prípravkom na báze prírodného hemoglobínu, resp. jeho chemických modifikácií, alebo k syntetickým variantom na báze perfluorovaných derivátov. Veda ešte nepokročila natoľko, aby sme umelú krv ako plnohodnotnú náhradu používali bežne v praxi. Stále platí, že krv je vzácna a nenahraditeľná tekutina.
Je krv rôznych etník na svete rovnaká? Poznali by ste napríklad, či skúmate krv belocha, alebo černocha?
Tak to nie. Rozdiely sú však v incidencii niektorých ochorení krvi. Môžeme povedať, že výskyt jednotlivých ochorení je v určitých geografických oblastiach odlišný. Ale napríklad incidencia hemofílie je rovnaká na celom svete a nebola zistená rasová závislosť. A keďže je dnes celý svet v pohybe, pohli sa aj niektoré ochorenia. V minulosti boli napríklad vrodené hemolytické anémie, rozpad červených krviniek najmä v južných krajinách. Dnes sa vyskytujú tieto poruchy už aj u nás.

Čo považujete za svoj najväčší úspech?
Jedným z najväčších úspechov je to, že u žien s opakovanými potratmi a tehotenskými komplikáciami významne klesol počet potratov a stúpol počet úspešných gravidít. U žien s asistovanou reprodukciou zase vzrástol počet úspešne ukončených tehotenstiev. Je to už viac ako 1 000 zdravo narodených detičiek vďaka našej komplexnej starostlivosti.
Aký je váš naj prípad? Na ktorý najradšej spomínate?
Počas mojej 37-ročnej praxe bolo naj prípadov niekoľko. Často spomínam a považujem za úspech keď sa mi podarilo zachrániť život hemofilikovi, ktorý zakrvácal do pľúc. Situácia bola veľmi komplikovaná, štandardná liečba bola u neho neefektívna a stav sa v priebehu niekoľkých minút dramaticky zhoršoval. Pacient sa dusil, nemal ako dýchať. Museli sme reagovať rýchlo. Podarilo sa nám ho zachrániť podaním rekombinantného faktora VII, ktorý bol prvýkrát na Slovensku pri takom krvácaní po užitý. Ale najradostnejšie sú už spomínané prípady, narodenie dieťatka doposiaľ bezdetným manželstvám alebo ženám po opakovaných potratoch a pohľad na šťastných rodičov. Rada tiež spomínam na pacienta, ktorému sme podali liek, na Slovensku dovtedy v klinickej praxi nepoužívaný. Keďže išlo v tom čase o aktuálneho slovenského prezidenta, viete si predstaviť okolnosti, za ktorých sa takáto procedúra odohrala.

Celý rozhovor si môžete prečítať v publikácii Top lekári na Slovensku III.

Publikácia TOP lekári na Slovensku III prezentuje špičku našej medicíny, jej úspechy doma i v zahraničí.

Unikátnu ročenku TOP LEKÁRI SLOVENSKA si môžete objednať TU

Sekcia: Top lekári Slovenska Autor: Branislav Janík
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 489