Slovenské lekárske fakulty protestujú proti zmenám pri výberových konaniach na funkcie prednostov kliník. Nové pravidlá zakotvilo ministerstvo zdravotníctva v zriaďovacích listinách univerzitných a fakultných nemocníc. Dekani fakúlt k nim majú výhrady, ktoré zverejnili v otvorenom liste. Ministerka Andrea Kalavská im odkazuje, že akceptovanie ich požiadaviek by mohlo spôsobiť patovú situáciu a prednostovia kliník, ktorí nezvládajú svoju funkciu, by sa stali neodvolateľní.
Predstavitelia akademickej obce majú dve hlavné výhrady, a to k hodnoteniu spôsobilosti uchádzačov na výkon funkcie prednostov kliník a k zriaďovaniu výberových komisií. Hodnotenie spôsobilosti uchádzačov o funkciu prednostu podľa nich „nerešpektuje skutočnosť, že najvhodnejším garantom úrovne zdravotnej starostlivosti, teda najväčším prínosom pre pacientov, je vedenie kliniky lekárom s najvýznamnejšou vedecko-výskumnou a publikačnou činnosťou v oblasti diagnostiky a liečby podľa zamerania kliniky.“
Komisie
V sedemčlennej komisii na výberové konanie na funkciu prednostu kliniky má troch zástupcov fakulta a troch nemocnica, na siedmom členovi sa obe inštitúcie majú dohodnúť. A to je pre dekanov problém. „Zásadne nesúhlasíme s rozhodnutím, aby v prípade nedohody štatutára univerzitnej nemocnice a dekana lekárskej fakulty do piatich dní, bol siedmym členom výberovej komisie „písomne poverený zástupca Ministerstva zdravotníctva SR“, a to bez ohľadu na názor lekárskej fakulty,“ uvádza sa v otvorenom liste.
Fakulty navrhovali, aby sa v takýchto prípadoch rozhodovalo o siedmom členovi komisie žrebovaním. Dekani poukazujú na to, že vedenia nemocníc sú určené ministerstvom, teda politickým nominantom a ani siedmy člen nominovaný ministerstvom by nebol neutrálnou osobou. Podľa nich sa tak trojčlenná účasť fakulty v sedemčlennej komisii stane formalitou.
Dekani žiadajú ministerku, aby prehodnotila najnovšie zmeny v zriaďovacej listine a akceptovala ich požiadavky. „Implementácia do praxe môže na dlhé roky vážne narušiť činnosť kliník lekárskych fakúlt a univerzitných nemocníc nielen v oblasti pedagogickej, a výskumnej a vývojovej činnosti, ale, čo je najdôležitejšie, aj samotnú zdravotnú starostlivosť v univerzitných nemocniciach, kde sa liečia pacienti s najkomplikovanejšími stavmi,“ upozorňujú v otvorenom liste.
Zodpovednosť
Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská tvrdí, že k zmenám zriaďovacej listiny pristúpili na základe podnetov od manažmentu nemocníc a ich skúseností z praxe. „Pre mňa sú neakceptovateľné tak politické nominácie, ako aj nominácie založené na rodinných väzbách, preto som sa rozhodla pre revíziu danej zriaďovacej listiny, ktorá je výrazným ústupkom voči akademickej obci a doteraz platnej zriaďovacej listiny,“ reagovala A. Kalavská na otvorený list.
Vo vyjadrení ministerstva sa ďalej uvádza, že aktuálne platná zriaďovacia listina je oveľa ústretovejšia k akademickej obci, no nemohla zohľadniť všetky jej požiadavky, pretože mnohé boli nad rámec platnej legislatívy. „Uvedomujeme si nevyhnutnosť spolupráce lekárskych fakúlt ako vzdelávacích inštitúcií a nemocníc ako poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ zdôrazňuje rezort. Pripomína, že ministerstvo je zriaďovateľom fakultných a univerzitných nemocníc, preto manažment nemocníc musí mať efektívny nástroj na ich riadenie.
Výberové konania
Ministerstvo informovalo, že výberové konania na funkcie prednostov sa už uskutočnili v Detskej fakultnej nemocnici Banskej Bystrici i v univerzitných nemocniciach v Martine a Košiciach. „V týchto nemocniciach bola spolupráca s lekárskymi fakultami vynikajúca, podarilo sa nám vybrať kvalifikovaných vedúcich pracovníkov, ktorí vzišli z konsenzu lekárskej fakulty a univerzitnej nemocnice a nie politickou nomináciou. Pri kreovaní výberovej komisie odmietla spoluprácu jedine Lekárska fakulta UK v Bratislave, a tým znemožnila výberové konanie v Univerzitnej nemocnici v Bratislave a opakovane v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave,“ dodáva rezort.
Rizikové kliniky
Riaditeľka Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Renáta Vandriaková nedávno označila dv kliniky v UNB za rizikové - a to neurochirurgickú na Kramároch a očnú v Petržalke. Obe kliniky boli medializované v súvislosti s odchodom lekárov. Riaditeľka UNB už v januári avizovala právnu analýzu zriaďovacej listiny vo vzťahu k pracovným zmluvám prednostov a sľubovala riešenie situácie.
Podľa nových podmienok zriaďovacej listiny sa musia miesta prednostov obsadiť najneskôr do 30. júna 2019. Na otázku, ako bude postupovať Univerzitná nemocnica Bratislava, reagovala hovorkyňa Eva Kliská stručne: „Výberové konania budú realizované po nevyhnutnej implementácii zriaďovacej listiny do vnútorných noriem a za súčasného dodržania všeobecne záväzných platných právnych predpisov.“
Dekana LF UK v Bratislave a predsedu Asociácie Lekárskych fakúlt SR prof. MUDr. Juraja Šteňa, DrSc., IFAANS sme požiadali o reakciu na vyjadrenie ministerstva týkajúceho sa zmareného výberového konania. Zaujímalo nás, aký bude ďalší postup fakulty pri kreovaní výberových komisií. Jeho vyjadrenie v plnom znení si môžete prečítať tu:
Univerzity sú vyšachované z výberu ich vlastných prednostov
Pred 1. 12. 2017 vyhlasovali výberové konania dekani lekárskych fakúlt (LF). Na ilustráciu, v najbližšej univerzitnej nemocnici (Viedeň AKH) sú všetci lekári, zamestnaní na 27 klinikách AKH, čisto zamestnancami univerzity, a nie nemocnice. Odvolať prednostu tam môže len medicínska univerzita (priamy nástupca lekárskej fakulty), nie riaditeľstvo nemocnice.
Zmena v dlhoročnej praxi v SR vznikla až po tom, čo sa na naliehanie vtedajšieho ministra Druckera dekani LF vzdali kompetencií vyhlasovať výberové konania na prednostov kliník. Kompromis umožnil dosiahnuť korektnú dohodu medzi exministrom Druckerom a dekanmi LF, na základe ktorej vznikla nová zriaďovacia listina (ZL), ktorú, mimochodom, podpísala súčasná ministerka A. Kalavská v zastúpení ministra Druckera. Na prednostov univerzitných kliník sa v tejto ZL kládli nároky rešpektujúce prax vo vyspelých európskych štátoch s kvalitným zdravotníctvom. Navyše bolo kreovanie výberových komisií paritné, pomer zástupcov MZ SR, resp. Univerzitných nemocníc (UN) a na druhej strane zástupcov LF bol 50 : 50, na siedmom, rozhodujúcom členovi komisie sa museli dohodnúť, ak nie, prišlo by k losovaniu.
Po nástupe súčasnej ministerky A. Kalavskej bola platná ZL otvorená. Zo strany MZ SR sa potom opakovane kládli požiadavky, ktoré nie je možné akceptovať, pretože ich implementácia do praxe môže na dlhé roky vážne narušiť činnosť kliník patriacich tak LF, ako aj UN nielen v oblasti pedagogickej a výskumnej a vývojovej činnosti, ale – čo je najdôležitejšie – aj samotnú zdravotnú starostlivosť v univerzitných nemocniciach, kde sa liečia pacienti s najkomplikovanejšími stavmi.
MZ SR dokonca dňa 1. 8. 2018 uverejnilo zmenu ZL bez dohody so zástupcami LF. Takéto konanie je neakceptovateľné a potenciálne ohrozujúce starostlivosť o pacientov aj výučbu študentov, výberové konania na prednostov univerzitných kliník na základe tejto ZL nie je možné akceptovať.
Prvým problémom je technický postup výberových konaní, ale aj odvolávaní prednostov univerzitných kliník, kde zo 7 členov komisie môžu byť 4 menovaní ministerstvom zdravotníctva (1 za MZ SR, 3 za vedenie UN, ktoré je menované MZ SR) a len 3 z univerzity (z lekárskej fakulty). Aj súčasný návrh ZL je koncipovaný tak, že univerzity sú z výberu ich vlastných prednostov doslova vyšachované a o prednostoch kliník bude rozhodovať komisia, ktorá je de facto ovládaná ministerstvom, resp. riaditeľstvom nemocnice – teda politickými nominantmi.
Kritériá výberu
Ďalším problémom sú kritériá výberu prednostu kliniky. Len polovica zo 100 bodov sa v súčasnom návrhu ZL dá merať objektívnymi kritériami. Schopnosti uchádzača rozvíjať medicínsky odbor tak, aby bol porovnateľný s úrovňou zdravotnej starostlivosti v zahraničí, sú bodovo hodnotené nedostatočne. Prednostovia univerzitných kliník vo vyspelých krajinách sú medicínski špecialisti, ktorí okrem vykonávania rutinnej zdravotnej starostlivosti, navyše, zdokonaľujú diagnostiku a liečbu v príslušnom odbore svojou vedeckou a vývojovou činnosťou. Na základe výsledkov svojej práce zverejnených vo vedeckých publikáciách a prednáškach na medzinárodných kongresoch sú rešpektovaní v komunite odborníkov v Európe alebo na celom svete. Ak bude vedenie kliník zverené „odborníkom“ bez potrebných kompetencií, utrpí tým kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti aj kvalita výučby budúcich lekárov. Dekani lekárskych fakúlt sú priamo zodpovední za kvalitu budúcej zdravotnej starostlivosti, t. j. za adekvátnu kvalitu výučby ich študentov.
Na priblíženie – 55-ročný profesor (30 b) s excelentnou publikačnou činnosťou, vysoko hodnotenou v medzinárodnom kontexte (20 b), dostane za nedefinované manažérske schopnosti aj za pohovor 0 bodov a za koncepciu 1 bod, spolu 51 bodov. Iný uchádzač bez vedecko-pedagogickej hodnosti a PhD. (0 b) s jedinou publikáciou (2 b) dostane za niekým napísanú koncepciu 20 bodov, za manažérske schopnosti a za pohovor 30 bodov, spolu 52 bodov. Ak by sa niekomu takýto výsledok zdal fikciou, môžeme doložiť podobný príklad z nedávnej praxe, keď časť členov komisie, ktorá bola nominovaná jednou zo strán, urobila podobné hodnotenie.
Tu treba podotknúť, že manažérske schopnosti, ak majú byť posúdené vo všeobecnosti, musia byť testované osobitnými postupmi, nezriedka trvajúcimi mnoho hodín, resp. viacero dní (na obdobné testovanie existujú napr. v prostredí obchodných spoločností sofistikované metodiky). Navyše, „posudzovanie“ manažérskych schopností je ťažko zdôvodniteľnou duplicitou, manažérske schopnosti sú jasne určené nariadením vlády č. 296/2010 Z. z. a sú podmienkou vykonávania riadiacej funkcie v zdravotníckom povolaní.
Kritériá súčasnej ani navrhovanej ZL nie sú v prospech skvalitnenia ani zdravotnej starostlivosti, ani úrovne výučby či klinického výskumu, ba práve naopak. Preto musí byť vplyv subjektívnej stránky hodnotenia na konečný výsledok podstatne menší, a význam objektívnych kritérií musí byť značne posilnený. Kritériá musia zodpovedať kritériám a zvyklostiam väčšiny európskych krajín, kde je univerzitné zdravotníctvo na špičkovej úrovni.
Prof. MUDr. Juraj Šteňo, DrSc., IFAANS, dekan LF UK v Bratislave a predseda Asociácie Lekárskych fakúlt SR