Zdravotnícke noviny

Aktuálne

Väčšina nemocničných stravovacích prevádzok je zastaraná

17. jún 2016 - So stravovaním v zdravotníckych zariadeniach sú pacienti zväčša nespokojní, ale pri hospitalizácii sa zrejme nedá čakať strava ako doma. O stravovaní sme hovorili výkonným riaditeľom Dora Gastro Group Bc. Janom Jedličkom.

Prečo je, či by malo byť, pre nemocnicu výhodnejšie objednávať si stravovacie služby dodávateľsky a nie to riešiť svojimi kuchyňami a zamestnancami?

Povedzme si to otvorene. Dôvod, prečo vôbec nemocnice riešili a budú riešiť stravovanie externe, je jednoduchý. Väčšina nemocničných stravovacích prevádzok je zastaraná, významne neefektívna, hrozia v nich vážne prevádzkové a hygienické problémy. Sú predmetom kritiky zodpovedných kontrolných orgánov, ale aj stravníkov, teda pacientov aj zamestnancov nemocníc.

Zohráva istú úlohu aj myšlienka, že cieľom nemocníc je predovšetkým poskytovať zdravotnú starostlivosť?

Tak to vnímame aj my, nemocnica sa špecializuje na zdravotnú starostlivosť, my sme špecialisti na stravovanie. Podporné činnosti, ako stravovanie, upratovanie, pranie a podobne by podľa nášho názoru mali byť externé.

Stravovanie nie je core business nemocníc, uvedené problémy často nemôžu a nevedia riešiť z dôvodu nedostatku peňazí, nemocnice sú podkapitalizované, a ak aj investície majú, nesmerujú prioritne do spomínaných podporných činností, ale predovšetkým do liečebných procesov a nákupov prístrojových technológií. Nemocnice tak nevedia, ako sa zo situácie dostať, v kuchyniach je neraz technika tridsať až štyridsať rokov stará.

Koľko peňazí ste investovali do troch nemocníc?

Naša spoločnosť je špecialista na nemocničné stravovanie a do rekonštrukcie a vybavenia jednotlivých jedální a kuchýň investovala z vlastných zdrojov od 2 do 3,7 mil. eur bez DPH. Tie naši dnešní klienti – nemocnice v Poprade, Trnave a Banskej Bystrici – k dispozícii nemali.

Hygienický i zákaznícky štandard sa zvýšil na neporovnateľnú úroveň, čo potvrdzujú vedenia nemocníc, ako aj z roka na rok rastúci počet zamestnancov nemocníc, ktorý sa v našich jedálňach stravujú. Tento model partnerstva verejného a súkromného sektora považujem za obojstranne výhodný. Nemocnice sa tak môžu sústrediť na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Vaši partneri sú štátne nemocnice, ktoré vyrábajú miliónové dlhy. Nemáte s tým problém?

Určité problémy sú vždy, ale chápeme, že mnoho závisí od toho, ako nemocniciam hradia poskytnutú zdravotnú starostlivosť zdravotné poisťovne. Peniaze od nich sú fakticky jediným zdrojom nemocníc, sú od nich závislé.

Ale platobná disciplína našich slovenských partnerov je vcelku dobrá, a aj keď máme aj pohľadávky po lehote splatnosti, vždy sa nakoniec dohodneme na rozumnom riešení. Predpokladáme, že štát ako zriaďovateľ je zodpovednejší voči svojim partnerom, ako bývajú súkromníci.

Existujú napríklad relevantné ekonomické analýzy, ktoré by podporovali vašu filozofiu?

Bezpochyby každý subjekt, samozrejme aj nemocnica, ktorá sa rozhodne, že napríklad stravovanie prenesie do externého prostredia tak, že kuchyňu alebo prenajme, alebo si nechá stravu voziť, si pred rozhodnutím dá vypracovať štúdie a analýzy kompetentnými inštitúciami.

Tie objektívne odpovedia na to, prečo je skutočne ekonomicky výhodnejšia externá spolupráca. Dodal by som, že podobný trend je aj vo vyspelých západných krajinách.

Oficiálne sídlo máte v Senici. Ak teda ste investovali napríklad do rekonštrukcie stravovacieho systému v popradskej nemocnici, využili ste služby ďalších dodávateľov?

Sídlo v Senici je formálne, máme ho skôr z historických a logistických dôvodov, lebo je to blízko Česka. Pri rekonštrukcii sme využili externých dodávateľov, nie sme stavebná ani výrobná spoločnosť. Varenie a distribúciu jedla už, samozrejme, zabezpečujeme vlastnými, viac ako sto tridsiatimi zamestnancami.

A pri samotnom varení pre pacientov a zamestnancov nemocníc využívate napríklad regionálnych dodávateľov a miestne pracovné sily?

Áno. Suroviny nakupujeme centrálne na Slovensku tak ako každý väčší hráč na tomto trhu. Prevažná časť dodávateľov sú slovenské firmy a dodávajú nám slovenské potraviny. Pre zamestnancov nemocníc a pacientov varia naši ľudia, ktorí, prirodzene, pochádzajú z Trnavy, Banskej Bystrice, Popradu a ich okolia.

Zamestnancov sme prevzali z nemocníc a tých, s ktorými sme boli spokojní, sme si nechali. Faktom je, že nájsť a udržať si dobrého kuchára je veľmi ťažké. 

V nedávnom prieskume poisťovní medzi ich hospitalizovanými poistencami bola najväčšia nespokojnosť s nemocničnou stravou. Ako to vnímate, ako si to vysvetľujete?

Osobne vnímam tri hlavné dôvody. Ten prvý je, že strava a stravovanie sa v niektorých nemocniciach pripravuje a distribuuje objektívne zle a v nevyhovujúcich podmienkach. Druhý je psychologický.

Stravníci v nemocniciach sú chorí ľudia, ktorí nemôžu byť doma, niečo ich bolí, sú mimo svojho zabehaného domáceho rytmu, a tak im, prirodzene, mnoho vecí prekáža. A ten tretí dôvod je praktický, domáca strava pacientov vyzerá určite inak ako to, čo nám schváli diétna sestra.

Kým zamestnancom nemocníc radi pripravíme vyprážaný syr s hranolčekmi, fazuľovú polievku s údeninou či rezeň v trojobale, pacientom s presne predpísanou diétou nutričná sestra takú stravu nepredpíše.

Pri diétnej nemocničnej strave je totiž veľmi dôležitý jej zdravotný efekt, správne nutričné vyváženie, a tým sa riadime veľmi presne. Preto je pre nás v tomto prípade smerodajný názor a spätná väzba nemocnice, ktorá hodnotí ponúkané jedlá zo všetkých hľadísk, nielen podľa ich chuti.

Dôležitý je pre nás aj názor zamestnancov, tí môžu „hlasovať nohami“. A vo všetkých našich nemocniciach počet stravníkov prekračuje pôvodné počty a neustále rastie. Tento pozitívny trend vo všetkých troch nemocniciach potvrdzuje, že naše kuchyne idú správnym smerom.

Prečo sa líšia denné stravné dávky pre pacienta – napríklad v trnavskej nemocnici je to 7,95 eura, v popradskej 8 eur a vo fakultnej banskobystrickej nemocnici 8,99 eura?

Tieto sumy súvisia s veľkosťou nemocnice, t. j. s množstvom vyrábaných stravných jednotiek, s výškou investícií do rekonštrukcie kuchýň, ktoré sú v každej nemocnici iné, a tiež s typológiou jednotlivých nemocníc.

Náklady na distribúciu jedla totiž veľmi ovplyvňuje to, či je nemocnica monoblok, alebo pavilónová, aká veľká, ako ďaleko je kuchyňa a podobne. V každej nemocnici sú náklady na výrobu a distribúciu jedla iné, a preto je iná aj cena.

Čo v tej sume vlastne je?

To chcem vysvetliť. Veľmi dôležité je totiž uvedomiť si, že vami zmieňované sumy nie sú cenou len za potraviny a priame výrobné náklady na jednu dennú stravnú dávku. Tie sú v jednotlivých nemocniciach 5,45 eura v Trnave, 5,91 eura v Banskej Bystrici, resp. 5,61 eura v Poprade.

Za túto uvedenú sumu musíme jedlo nielen navariť, ale aj zaplatiť svoju prevádzku – teda zamestnancov, dane, odvody, energie, administratívu.

Vo vami spomínanej sume asi 8 eur je zásadná splátka našich investícií, ktoré po desiatich rokoch, keď sa skončí zmluva, kompletne odovzdáme nemocniciam za jedno euro, a potom aj ďalšie nepriame náklady ako napríklad distribúcia jedla.

A prečo je napríklad ešte väčší rozdiel medzi „vašimi“ nemocnicami a napríklad dennou stravnou dávkou pre pacienta v komárňanskej nemocnici Agelu, kde je to 4,40 eura?

Väčšina nemocníc má vo vnútornej cene, ktorú hrdo prezentuje, len priame výrobné náklady, t. j. náklady na potraviny a samotnú výrobu. Vychádza to zo strediskovej logiky účtovania nákladov, ktorá je v nemocniciach bežná. V nákladoch im tak často chýbajú náklady na distribúciu stravy, náklady na oddeleniach a tiež administratívne a režijné náklady.

Nehovoriac o tom, že za túto cenu je prevádzka väčšinou už v stave, ktorý je na zavretie, je výrazne podfinancovaná a často neplní základné hygienické parametre a parametre bezpečnosti práce. O stravovacom komforte pre zamestnancov a pacientov ani nehovoriac.

Navyše, vnútorná nastavená cena je často len administratívna a prevádzka ako taká má na konci účtovného obdobia záporný výsledok, teda prerába. Táto strata sa však do ceny jedla už nepremietne...

Teda vaša cena je kompletná... Nechýba však v takom prípade nejaké odborné usmernenie kompetentného orgánu? Veď zrejme by boli ceny transparentnejšie, ale aj celé stravovanie kontrolovateľnejšie...

My, naopak, účtujeme všetky náklady – potraviny, výrobu, distribúciu, eliminujeme náklady na oddeleniach a preberáme od nemocnice aj kompletnú administratívu spojenú so stravovacou prevádzkou. Navyše, v cene, samozrejme, rozpúšťame investíciu do hnuteľného a nehnuteľného majetku nemocnice.

Takže deklarovaný rozdiel je, ako správne konštatujete, dôsledkom neexistujúcej jednotnej metodiky na výpočet ceny „stravnej dávky“. Komárňanský príklad detailne nepoznám, no rozdiel medzi Komárnom a napríklad Trnavou z uvedených dôvodov nepovažujem za relevantný.

Navyše, pokiaľ viem, vo všetkých „našich“ nemocniciach robili presné porovnanie nákladov, ktoré mali na stravu pred súťažou a ktoré majú po revitalizácii. Náklady na stravovanie sú v súčasnosti nižšie.

Bývalý minister zdravotníctva odvolal koncom roka 2014 riaditeľov nemocníc z Banskej Bystrice, Trnavy a Popradu kvôli zmluvám platným do roku 2023. Je podľa vás kóšer, že zjednodušene povedané, napr. banskobystrická nemocnica platí aj za stravu, ktorú neodoberie, ako to nedávno prezentovali niektoré médiá? Za minulý rok vám mala zaplatiť do polovice tohto júna vyše 200 000 eur...

Ťažko sa mi vyjadrovať k veciam, ktoré priamo nesúvisia s prevádzkou kuchýň. Ak mám správnu informáciu, dôvodom odvolania bolo, že neboli splnené formálne náležitosti, spojené so schvaľovaním tohto typu zmlúv na úrovni vlády a ministerstva zdravotníctva.

Takúto vec, bohužiaľ, nedokážeme ovplyvniť. Pokiaľ ide o spomínané platby, tie v žiadnom prípade nie sú za neodobranú stravu. V zadávacej dokumentácii výberového riadenia si nemocnice nakontrahovali výrobnú kapacitu a deklarovali minimálny počet jedál, ktoré odoberú. Na túto kapacitu sa prevádzka zrekonštruovala – nakúpili sa technológie, zamestnali ľudia, platia sa energie. Prevažná časť týchto nákladov je fixná, keď nemocnica odoberie menej jedla, my ich stále platíme.

To, že sa zmenili podmienky, resp. počty stravných dávok, určite nie je vinou našej spoločnosti. A na záver – nemocnica neplatí jedlo, ktoré neodobrala, dopláca len fixnú časť nákladov.

V týchto nákladoch je najvýznamnejšou položkou práve splátka našej investície do majetku nemocnice, ktorý jej odovzdáme po skončení zmluvy za jedno euro. Keby kuchyňa patrila nemocnici, tieto náklady by platila úplne rovnako.

Mnohé iné štátne nemocnice platia len za reálne odobranú stravu. Nechceli nemocnice s vami diskutovať o zmene podmienok zmluvy?

Naše nemocnice chceli zachovať stravovanie pod svojou kontrolou a chceli zrekonštruovať svoje jedálne a kuchyne a to im náš typ spolupráce umožnil. Pokiaľ poznám situáciu v iných štátnych nemocniciach, tá je veľmi často predmetom kritiky zodpovedných orgánov, pacientov i zamestnancov nemocníc z hľadiska kvality stravy i jej distribúcie.

Mimochodom, rozdiely medzi nezrekonštruovanými a zrekonštruovanými prevádzkami si môžete overiť. My sami sme zdokumentovali stav pred a po našej rekonštrukcii. Výsledok je úplne neporovnateľný. Samozrejme, aj my vnímame, že situácia v počte odobratých jedál je v porovnaní s predpokladmi iná.

Tento stav nás ekonomicky poškodzuje, naše výnosy sú nižšie, ako sme očakávali, a ešte ich dostaneme namiesto mesačných platieb až na konci roka. O zmene zmlúv hovoriť nemôžeme, podliehajú zákonu a neobhájili by sme to ani pred financujúcimi bankami.

Napriek tomu v spolupráci s nemocnicami hľadáme riešenie a vidíme ho v ďalších možnostiach využitia kapacít našich kuchýň a jedální na externú výrobu. V súčasnosti pripravujeme návrh, ako to premietnuť do spolupráce s nemocnicou, a tým znížiť jej platbu. Tento návrh budeme ešte komunikovať s kompetentnými.

Neoslovilo vás v tejto súvislosti aj nové vedenie ministerstva zdravotníctva? Avizovalo, že si od všetkých nemocníc vyžiada podrobné informácie o ich činnosti...

Aktivitu ministerstva vnímame. Nás však zatiaľ priamo neoslovilo. Pokiaľ však vieme, všetky vyšetrovania a audity v súvislosti s obsahom našich zmlúv sa zatiaľ skončili bez nálezov a, naopak, potvrdili správnosť takéhoto riešenia. Na prípadných auditoch a preverovaní nákladov však budeme radi spolupracovať, myslím si, že k tomu máme čo povedať.

Nie sú tri nemocnice na Slovensku pre vás málo?

Tri nemocnice sú pre nás na Slovensku dobrý štart, a keby sa vyskytla príležitosť, radi sa zúčastníme aj na ďalších výberových konaniach, ak ich nemocnice vyhlásia. Určitou výhodou možno je, že na Slovensku nie je v zdravotníckom sektore, čo sa týka stravovania, ako ho poskytujeme my, väčšia konkurencia.

Zmyslom nášho podnikania je rýchla revitalizácia prevádzky, teda investície do stavebných prác a úprav, do kompletne novej gastrotechnológie, čo sú značné sumy. Mnohé, aj nadnárodné spoločnosti nemajú o takýto projekt záujem.

Česká Dora Gastro tiež podniká v nemocničnom sektore?

Nie. Česká Dora Gastro v roku 2012 predala všetky svoje gastroprevádzky, ktoré sme mali v štátnych nemocniciach, spoločnosti Eurest. Rozvoju podnikania na Slovensku sa venuje jej bývalý manažérsky tým. Návrat na trh v Česku však plánujeme, pripravujeme ďalšie nové projekty.

Sekcia: Aktuálne Autor: Branislav Janík
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 192