Podľa čínskych vedcov sa prvýkrát podarilo preukázateľne ochrániť pomocou očkovania zvieratá blízke človeku pred chorobou COVID-19. Vakcína bola vyrobená starším spôsobom z umŕtveného vírusu, podľa výsledkov však u opíc zabrala a nevyvolala u nich ani žiadne vedľajšie účinky. Vďaka tomuto úspechu začali vedci v polovici apríla s testovaním tohto očkovania aj na ľuďoch. Informuje o tom odborný časopis Science.
Výsledky
Vedci z pekinskej spoločnosti Sinovac Biotech podávali dve rôzne dávky svojej vakcíny COVID-19 ôsmim opiciam druhu makak rhesus. O tri týždne neskôr zaviedli do ich pľúc nový typ koronavírusu (SARS-CoV-2), ktorý spôsobuje COVID-19. Vedci následne pozorovali, že u žiadnej z opíc sa infekcia naplno nevyvinula.
Primáty, ktorým bola aplikovaná najvyššia dávka vakcíny, mali najlepšiu imunitnú odpoveď. Sedem dní po tom, čo dostali vírus, neboli vedci schopní detegovať vírus v hltane ani v pľúcach žiadneho z nich. Tím vedcov v záverečnej správe uviedol, že niektoré zvieratá s nižším dávkovaním síce vírus pocítili, ale zdá sa, že infekciu bez komplikácii zvládli.
Výsledok ešte podčiarkuje stav štyroch primátov z kontrolnej skupiny, ktorým vakcína nebola podaná, ale vírus dostali. U všetkých sa objavila vysoká hladina vírusovej RNA v niekoľkých častiach tela a vznikol u nich ťažký zápal pľúc. „Výsledky nám dávajú dôveru, že očkovanie bude fungovať aj u ľudí,“ povedal člen z vedeckého tímu pekinskej spoločnosti Meng Weining.
Tento pokus síce ešte neprešiel recenzným riadením, s opatrným optimizmom sa k nemu však vyjadruje niekoľko popredných svetových expertov, napríklad nemecký virológ Christian Drosten, jeden z objaviteľov pôvodného vírusu SARS a súčasne prvý autor testu, ktorý je schopný odhaliť nový koronavírus.
Pozitívne reagoval aj virológ Florian Krammer z lekárskej fakulty Univerzity v New Yorku, ktorý je spoluautorom správy o vývoji mnohých rôznych vyvíjaných vakcín proti chorobe COVID-19. „Páči sa mi,“ komentoval toto očkovanie a dodal. „Je to naozaj staromódny prístup, stará škola, ale mohlo by to fungovať. Najviac sa mi páči, že túto vakcínu by mohlo vyrábať mnoho spoločností, a to aj v chudobnejších krajinách.“
Nesúhlas
Na druhej strane je skeptický Douglas Reed z University of Pittsburgh, ktorý sám pracuje na vývoji očkovania proti novému typu koronavírusu. Podľa neho bol počet zvierat príliš malý na to, aby priniesol štatisticky významné výsledky. Má tiež problém s tým, akým spôsobom v pekinskej spoločnosti kultivovali vírus, ktorým potom opice nakazili. Podľa neho je tak možné, že výsledky neboli dostatočne reprezentatívne.
Ako ďalší problém uviedol, že u opíc sa nevyskytujú najzávažnejšie príznaky, ktoré spôsobuje SARS-CoV-2 u ľudí. To však vedci z čínskej spoločnosti pripúšťajú, aj podľa nich „je ešte príliš skoro na definovanie najlepšieho zvieracieho modelu pre štúdium SARS-CoV-2“. Napriek tomu je podľa nich vývoj choroby u daných opíc veľmi podobný tomu, ako sa prejavuje u ľudí.
Vedci sa tiež zaoberali obavami, či nemôže byť očkovanie skôr nebezpečné. Skoršie pokusy na zvieratách s vakcínami proti príbuzným koronavírusom SARS a MERS totiž ukázali, že nízke hladiny protilátok môžu viesť k horšiemu priebehu choroby, takže poškodenie pľúc je potom horšie, ako by bolo bez očkovania. Tím z pekinskej spoločnosti však nenašiel žiadny dôkaz poškodenia pľúc u očkovaných zvierat. Na potvrdenie alebo vyvrátenie tohto podozrenia je ale potrebný oveľa rozsiahlejší výskum.
Diskusia
Podľa doterajšieho vývoja vírusu sa zdá, že SARS-CoV-2 síce mutuje rýchlo, ale nie zásadne. Teda zmien je síce veľké množstvo, ale nijako významne zatiaľ nemení vlastnosti vírusu. Napriek tomu panujú obavy, že by rôzne varianty vírusu mohli znamenať pre vývoj očkovania zásadný problém.
Čínski výskumníci sa preto zamerali aj na tento problém. Protilátky odobraté od opíc, myší a potkanov zaočkovaných ich vakcínou nechali in vitro reagovať s kmeňmi vírusu izolovaného od pacientov COVID-19 v Číne, Taliansku, Švajčiarsku, Španielsku a Veľkej Británii. Protilátky silne neutralizovali všetky kmene, ktoré sú pritom od seba v rodokmeni tohto vírusu značne vzdialené. „Je to silný dôkaz, že vírus nemutuje spôsobom, vďaka ktorému by sa stal voči očkovaniu imúnnym,“ zareagoval na sociálnej sieti imunológ prof. Mark K. Slifka z Oregon Health & Science University.
Čínska spoločnosť má s vývojom očkovania skúsenosti. Uviedla na trh vírusové vakcíny proti niekoľkým chorobám od chrípky až po žltačku A a B. Napriek tomu sú kapacity firmy príliš malé na to, aby dokázali pokryť čo i len zlomok záujmu o vakcínu, keby bola úspešná. Podľa M. Weininga by spoločnosť mohla vyrábať maximálne 100 miliónov dávok vakcíny. V prípade úspechu testov by sa teda musel spojiť s ďalšími výrobcami.
Firma už na základe dobrých výsledkov začala v apríli klinické skúšky tohto očkovania vo fáze I. Ich cieľom je posúdiť bezpečnosť a silu imunitnej odozvy u 144 ľudských dobrovoľníkov. Rovnaký počet účastníkov dostane vysoké a nízke dávky očkovania, alebo placebo, teda neúčinnú látku. Placebo sa síce zvyčajne v tak raných fázach klinických štúdií nepoužíva, ale podľa čínskych vedcov práve nasadenie placeba môže pomôcť lepšie pochopiť, či vakcína spôsobuje nejaké nebezpečné vedľajšie účinky. Spoločnosť dúfa, že do polovice mája sa začnú štúdie fázy II, keď by mala byť vakcína testovaná na viac ako tisícke osôb, pričom výsledky majú byť známe v rekordnom čase už do konca júna. Ak všetko pôjde dobre, firma sa potom bude snažiť iniciovať štúdie účinnosti fázy III, ktoré porovnajú vakcínu s placebom u tisícok ľudí.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa na ľuďoch testuje šesť ďalších vakcín a ďalších 77 sa vyvíja. Drvivá väčšina týchto vakcín používa moderné nástroje genetického inžinierstva. Iba štyri sa spoliehajú na v súčasnosti už v podstate staromódnu technológiu „mŕtvej“ vakcíny, ktorú skúša čínska spoločnosť. Ide o inaktivované vakcíny obsahujúce mŕtve vírusy alebo baktérie.
Podľa M. Weininga však v konečnom dôsledku záleží hlavne na tom, či je očkovacia látka bezpečná a účinná, a nie na tom, ako moderne bola vyrobená. „Neporovnávame sa s nikým. V tejto pandemickej situácii je najdôležitejšie vyrobiť vakcínu, bez ohľadu na to, o aký druh vakcíny pôjde,“ spresnil M. Weining.