Až 42 % pacientov sa na svojho lekára nikdy neobrátilo s otázkou, či je potrebné, aby užívali také množstvo predpísaných liekov. Ukázal to prieskum realizovaný pre projekt Lieky s rozumom, ktorým Asociácia na ochranu práv pacientov SR vzdeláva verejnosť o rozumnej spotrebe liekov.
Postoj pacientov k predpísanej liečbe je do veľkej miery pasívny. Počet užívaných liekov nepovažujú pacienti za rizikový a väčšina z nich nad ním ani neuvažuje. Chronickí pacienti v prieskume uviedli, že v 36 % prípadov im nenapadlo opýtať sa svojho lekára na počet liekov, pre 23 % bola pre nich prvoradá účinnosť liečby a 3 % pacientov uviedli, že mali strach upozorniť na počet pravidelne užívaných liekov.
Riziko
Pri preskripcii vyššieho počtu liekov stúpa aj riziko vzájomných interakcií. „Ak pacientovi zvýšime počet užívaných liekov z dvoch na sedem, riziko nežiaducich účinkov vzrastie až šesťnásobne,“ upozorňuje PharmDr. Miroslava Snopková, PhD., 2. viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory. Zvýšená opatrnosť pri nastavovaní liečby je podľa nej namieste u starších pacientov, ktorí na liečbu reagujú inak ako mladší pacienti a je tiež predpoklad, že trpia viacerými ochoreniami. Podobne rizikovou skupinou z hľadiska počtu užívaných liekov sú chronickí pacienti, ktorí sa liečia na viacero ochorení a navštevujú tak pravidelne hneď niekoľko špecialistov.
„Pre bezpečné nastavenie liečby je dôležité, aby sa pacient lekára pýtal a zároveň ho informoval o všetkých liekoch, ktoré užíva. Či už sú to lieky predpísané iným lekárom alebo voľnopredajné, ktoré si pacient zakúpil sám,“ upozorňuje PhDr. Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov. Ako ukázal prieskum, lekári na podnety svojich pacientov reagujú vo veľkej miere pozitívne.
Viac ako polovica pacientov uviedla, že im lekár na základe ich dopytu znížil počet užívaných liekov a viac ako pätina lekárov úpravu liečby navrhla sama. Podľa Lévyovej si niektorí pacienti nechcú ani dnes pripustiť, že za svoju liečbu sú do istej miery tiež zodpovední. „Pacient by nemal byť len pasívnym prijímateľom liečby, ale plnohodnotným partnerom svojho ošetrujúceho lekára,“ uzatvára.