Keď riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana 6. decembra 2018 prezentoval členom výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo plánované veľké zmeny v nemocniciach, projekt stratifikácie zožal pochvalné ohlasy. „Zakladáme víziu slovenského zdravotníctva do budúcnosti,“ povedal vtedy šéf zdravotníckeho výboru Štefan Zelník. Poslanci sa tiež dozvedeli, že podľa časového harmonogramu budú konkrétne legislatívne zmeny zverejnené začiatkom februára, kedy sa začne medzirezortné pripomienkové konanie (MPK). Odznel dátum 8. február 2019.
Sme v druhej polovici februára a ukazuje sa, že plány sa nedarí realizovať. Generálna riaditeľka VšZP Ľubica Hlinková v rozhovore pre Zdravotnícke noviny uviedla, že novela zákona č.581/2004 o zdravotných poisťovniach by sa mala v najbližších dňoch dostať na vnútrorezortné pripomienkovanie. Znamená to, že dôležitý návrh zákona ešte len majú prerokovať jednotlivé sekcie na ministerstve zdravotníctva. Až potom sa môže posunúť ďalej do MPK, kde sa k nemu vyjadria ostatné ministerstvá, sociálni partneri, lekárske združenia, odborné spoločnosti, komory a ďalšie organizácie. Následne návrh zákona prerokujú poradné orgány vlády a dostane sa na rokovanie vlády, až potom do parlamentu. Platiť by mal od 1. júla 2019.
Očakávania
Na novelu zákona, ktorá má zmeniť poskytovanie lôžkovej zdravotnej starostlivosti, čakajú najmä nemocnice a zdravotné poisťovne. Má totiž okrem plánu na postupné znižovanie počtu akútnych lôžok do roku 2030, normatívov pre urgentné príjmy a ďalších zmien stanoviť minimálny počet vybraných výkonov, čiže kritériá kvality zdravotnej starostlivosti. Na základe ich plnenia budú zdravotné poisťovne uzatvárať zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.
Na príprave legislatívy, ktorá má odštartovať najväčšie zmeny v slovenských nemocniciach, sa podieľa projektový tím zostavený z pracovníkov Inštitútu zdravotnej politiky na ministerstve zdravotníctva, zástupcov zdravotných poisťovní a konzultačnej spoločnosti BCG.
Zdravotná poisťovňa Dôvera potvrdila, že v decembri odovzdala expertná pracovná skupina všetky podklady potrebné k tomu, aby ministerstvo zdravotníctva mohlo iniciovať proces legislatívnych zmien. „Nemáme informácie, že by odvtedy nastal nejaký zásadný posun. Je tu reálne riziko, že súčasný sklz môže ohroziť prijatie nevyhnutnej legislatívy v tomto volebnom období. Čo nás však najviac mrzí je to, že sa skracuje čas na prípravu na strane samotných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti,“ upozorňuje Dôvera.
Aj zdravotná poisťovňa Union uviedla, že momentálne čaká na spustenie legislatívneho procesu, ktorý je plne v gescii ministerstva zdravotníctva. „Predpokladáme, že Ministerstvo zdravotníctva SR predloží legislatívne zmeny v čo najkratšom termíne do pripomienkového konania, aby sa celý proces stratifikácie legislatívne naštartoval,“ uviedol hovorca Unionu Matej Neumann.
Reakcia ministerstva
Podľa pôvodného časového harmonogramu mala byť novela zverejnená v rámci MPK začiatkom februára, aby sa v marci mohla dostať do parlamentu. Časový plán sa medzitým musel posúvať, podľa aktualizovaného harmonogramu by mali byť legislatívne zmeny zverejnené na pripomienkovanie do 11. marca. Na rokovanie vlády by sa tak novela dostala koncom apríla.
Ministerstvo zdravotníctva odmieta oneskorenie v procese stratifikácie. „Nakoľko ide o prelomový krok po 14 rokoch, ktorý je tak potrebný pre skvalitnenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, považujeme za nevyhnutné, aby bol doprecízovaný do detailov, nakoľko naším cieľom je, aby kroky viedli ku skvalitneniu poskytovania zdravotnej starostlivosti v prospech pacienta, a nie na úkor kvality. Chceme, aby bol projekt komplexný tak z ekonomického, no najmä z medicínskeho pohľadu. Zároveň kontinuálne komunikujeme, že materiál bude predložený do medzirezortného pripomienkového konania v priebehu prvého kvartálu tohto roka, preto sme za to, že sme v termíne, ktorý sme aj oficiálne garantovali,“ uviedla hovorkyňa Zuzana Eliášová.
Upresnila, že zákon bol podaný do vnútrorezortného pripomienkového konania v čase redakčnej uzávierky, presne 18. februára 2019. Pritom tento legislatívny proces mal podľa pôvodných zámerov uzavretý na prelome decembra a januára, potom sa termín posunul do 1. februára.
Pripomienky
Niekoľkotýždňové oneskorenie súvisí podľa našich informácií s výhradami hlavných odborníkov pre jednotlivé špecializácie. Zohľadnená bola požiadavka prezenčnej prítomnosti neurológa, pediatra a gynekológa pre urgentné príjmy 1. typu. Kardiocentrá by mali byť rozdelené do dvoch úrovní, každá s presne definovanou skladbou výkonov. Minimálne počty výkonov by mali byť stanovené nielen pre chirurgické a intervenčné výkony, ale aj pre internistické odbory. Diskutovalo sa aj o navrhovanom členení národnej úrovne nemocníc na tri: Západ – Bratislava, Stred – Banská Bystrica a Martin, Východ – Košice. „V súčasnej dobe sa plánuje so štyrmi národnými spádovými oblasťami, jedna z nich je aj spomínaný Martin,“ potvrdila Z. Eliášová. Národný spád Stred by sa tak mal
rozdeliť na dva spády – Sever a Juh.
Ministerstvo odmieta tlak na urýchlenie procesu. „Ide nám v prvom rade o kvalitu a o to, aby projekt stratifikácie bol postavený na pevných základoch a v prospech pacienta. Preto veľmi pozorne počúvame všetky argumenty, vyhodnocujeme ich a nenecháme sa zatlačiť k neuváženým rýchlym rozhodnutiam, nakoľko ide v systéme zdravotníctva o prelomový strategický projekt, za ktorý je v prvom rade zodpovedné ministerstvo zdravotníctva,“ reaguje hovorkyňa rezortu.
Politické tlaky
Asociácia nemocníc Slovenska vyjadrila podporu stratifikácii nemocníc, jej prezident Marián Petko však vyjadril obavy z možných politických tlakov na lokálnej úrovni, ktoré by mohli zastaviť alebo komplikovať proces zmien. Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, bývalého ministra zdravotníctva Richarda Rašiho sa už v súvislosti so stratifikáciou zaujímal, či sa rušenie alebo reprofilizácia nemocníc dotkne aj v najmenej rozvinutých okresov. Ministerstvo zdravotníctva reagovalo na prípadný politický tlak, ktorý môže ovplyvniť alebo zabrzdiť pripravovanú stratifikáciu, slovami hovorkyne: „Ak bude projekt kvalitne a dobre pripravený, čo je naším cieľom, neobávame sa lokálnych politických tlakov.“
Parametre kvality
Nariadenie o kritériách kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti určí limity pre minimálny počet výkonov za rok. V tabuľke prinášame pracovný návrh tohto nariadenia s minimálnymi počtami výkonov. Zoznam pokrýva 60 % chirurgických a 25 % intervenčných výkonov. V prechodnom období , ktoré bude trvať 12 mesiacov, sa bude vyhodnocovať a zverejňovať plnenie týchto kritérií, pričom počas prechodného ročného obdobia bude kritérium kvality spĺňať každý poskytovateľ, ktorý dosiahne aspoň polovičnú hodnotu.
Po uplynutí ročného prechodného obdobia to bude inak. Zdravotné poisťovne prvýkrát zohľadnia parametre kvality v zmluvách s poskytovateľmi, čiže zazmluvnia len tých poskytovateľov, ktorí splnia minimálne počty výkonov. Napríklad pre pôrodnice platí počas prechodného obdobia limit 320 pôrodov, po jeho uplynutí už poisťovne uzavrú zmluvy len s poskytovateľmi, ktorí dosiahnu minimálny počet pôrodov 640. To isté sa týka aj ostatných výkonov.
Minimálny počet výkonov platí aj pre poskytovateľov jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Účinnosť tohto nariadenia sa predpokladá od 1. júla 2019. Okrem minimálneho počtu výkonov budú sledované aj počty reoperácií, rehospitalizácií a znovuposkytnutí zdravotného výkonu.
Minimálne počty výkonov zverejnené v tabuľke sú súčasťou pracovnej verzie legislatívy, ktorá sa v súčasnosti finalizuje na ministerstve zdravotníctva a bude predložená do medzirezortného pripomienkového konania.
Konkrétne výkony a čísla nájdete v tabuľke po rozkliknutí.