Od zdravotníckych záchranárov z celého Slovenska sa v redakcii Zdravotníckych novín hromadia podnety a sťažnosti na problémy v súvislosti s prechodom k novým poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby (ZZS). Ide o oneskorené nahlasovanie zamestnancov do Sociálnej poisťovne, nevyhovujúce ochranné odevy, keď záchranári idú na výjazd v bundách s logom pôvodného zamestnávateľa, opakované 24-hodinové služby aj chýbajúce platové výmery.
Najnovšie pribudla migrácia záchranárov po jednotlivých staniciach poskytovateľa ZZS, čím sa má vykryť nedostatočné personálne zabezpečenie. S tým súvisí aj vysoký počet nadčasových hodín. V jednom prípade ide o vysielanie záchranárov na stanicu vzdialenú 83 km od sídla stanice, kde zvyčajne pracujú.
Sťažnosti sa týkajú aj nedôstojných pracovných podmienok. Podľa slov záchranárov majú tri posádky so siedmimi členmi na odpočinok spoločnú jednu miestnosť predelenú skriňami na ženskú a mužskú časť. Podľa platného výnosu MZ SR č. 12/2009, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe, má mať stanica ZZS okrem dennej miestnosti, hygienického príslušenstva k dispozícii aj priestor na odpočinok a pracovňu lekára, ak k stanici patrí ambulancia RLP.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) hovorí, že neeviduje žiadne podnety k spomínaným nedostatkom. „Do kompetencie úradu ako dozorujúceho orgánu ZZS nepatria pracovnoprávne záležitosti. Kompetentný je miestne príslušný inšpektorát práce,“ uviedla hovorkyňa ÚDZS Radoslava Muchová.
Spresnila, že úrad môže kontrolovať materiálno-technické vybavenie vozidiel ZZS, priestorové vybavenie stanice ZZS aj personálne zabezpečenie – teda či zásahová skupina je zložená zo zamestnancov s požadovaným vzdelaním, tak ako stanovuje platný výnos. Na otázku, kedy začne ÚDZS kontroly, sme odpoveď nedostali.
Zaujímali sme sa, či môžu záchranári podať podnet na ÚDZS aj anonymne. „Postup pri riešení podnetov (vrátane anonymných podaní), ktoré spadajú pod osobitný zákon (č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe), je súčasťou metodiky, na ktorej momentálne úrad pracuje, resp. je predmetom vnútorného pripomienkového konania,“ dodala R. Muchová.
Národný inšpektorát práce (NIP) odporúča zamestnancom, ktorí sa cítia byť poškodení porušením povinností vyplývajúcich zo Zákonníka práce, aby podali podnet. „Podnet môže byť aj anonymný. V takomto prípade o jeho prešetrení rozhoduje hlavný inšpektor práce po zvážení závažnosti podnetu. Inšpektorát práce môže začať šetrenie aj z vlastného podnetu na základe medializovaných informácií, spravidla sa to deje v rámci celoslovenských, krajských alebo mimoriadnych úloh,“ povedal hovorca NIP Ladislav Kerekeš.
Inšpekcia práce v minulosti podľa slov L. Kerekeša už preverovala dodržiavanie pracovnoprávnej legislatívy o poskytovateľov ZZS.