Zdravotnícke noviny

Aktuálne

​Spaľujeme viac ako sto ton liekov ročne

15. január 2019 - Množstvo liekov, ktoré na Slovensku likvidujeme, rok čo rok stúpa. Dôvodom tohto trendu môže byť aj zlepšujúca sa informovanosť ľudí o správnom postupe v súvislosti so zbavovaním sa nevyužitých liekov. 
Nespotrebované lieky predstavujú nebezpečný odpad, je preto v záujme verejného zdravia, aby boli riadne zlikvidované. „V žiadnom prípade nepatria do komunálneho odpadu, keďže môžu preniknúť do pôdy a podzemných vôd a znečistiť tak životné prostredie a ohroziť zdravie ľudí,“ upozornila hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Magdaléna Jurkemíková.

Podľa M. Jurkemíkovej je dôležité, aby o týchto skutočnostiach boli informovaní všetci občania. Za jeden z dôvodov stúpajúceho množstva považuje ŠÚKL práve zlepšujúcu sa informovanosť občanov o tom, ako nakladať s nepotrebovanými liekmi. „Nie je v našom záujme, aby množstvo klesalo na úkor nesprávnej likvidácie liekov,“ doplnila.

Lieky od občanov preberá zodpovedný pracovník lekárne. Každá verejná lekáreň musí mať vyhradený priestor na dočasné zhromažďovanie takýchto liekov. Lieky sa skladujú v priesvitných polyetylénových vreciach, ktoré lekárni odovzdáva spoločnosť zodpovedná za zber odpadu. Použité ihly, striekačky a ortuťové teplomery sa zbierajú zvlášť do plastových fliaš a odovzdávajú sa spolu s ostatným odpadom. Zber liekov, ktoré občania odovzdali do lekární, zabezpečuje pre ŠÚKL spoločnosť Modrá Planéta, s. r. o., dvakrát ročne, na jar a na jeseň. Vyzbierané lieky následne odvezie do spaľovaní, kde sa zlikvidujú.

I predsedníčka predstavenstva a generálna riaditeľka Všeobecnej zdravotnej poisťovne PhDr. Ľubica Hlinková, MPH, sa v rozhovore pre Partnerstvo venovala téme spaľovania, resp. likvidácie liekov. „Podľa údajov Štátneho ústavu na kontrolu liečiv končí ročne v spaľovniach viac ako 100 ton liekov. Veľkú časť z nich sme zaplatili z verejných zdrojov, ktoré by sme určite vedeli využiť lepšie, aby z nich mali pacienti aj reálny úžitok,“ uvádza sa v rozhovore.

Lekárne však nemajú povinnosť a nesledujú, o aké lieky ide. „Keďže sa lieky považujú za nebezpečný odpad, nie je žiaduce, aby s nimi pracovníci lekárne manipulovali viac, ako je nevyhnutné. Navyše by takéto zisťovanie typov liekov bolo časovo náročné,“ uviedla M. Jurkemíková a dodala: „Vieme však, že veľa liekov zostáva po úmrtí starších pacientov. Často dlhodobo užívajú lieky na predpis a mávajú doma zásoby napríklad na tri mesiace. Najviac liekov sa do lekární donesie pred vianočnými a veľkonočnými sviatkami, keď sa upratuje v domácnostiach.“

Ako upozorňuje ŠÚKL, nespotrebované lieky je potrebné odovzdať do lekárne vo vnútornom obale (blister, sklenená alebo plastová nádoba, hliníková tuba). Vonkajší obal lieku a príbalová informácia pre pacienta patria do komunálneho odpadu, prípadne sa môžu recyklovať. Do lekární sa však neodovzdávajú výživové doplnky (vitamíny a iné doplnky stravy), kozmetické výrobky, zdravotnícke pomôcky ani homeopatiká.

Likvidácia liekov v ČR

V Českej republike zákon o odpadoch definuje lieky ako nebezpečný odpad a podľa toho treba s nimi zaobchádzať. I v ČR je každá lekáreň povinná prevziať nepoužité lieky. Niektoré lekárne majú vo svojich priestoroch dostupný, uzavretý a označený kontajner, do ktorého sa môžu takéto lieky odovzdať. Lekáreň nazhromaždené lieky nelikviduje, ale odovzdáva ich špecializovanej firme, ktorá lieky odvezie do spaľovne, ktorá je schopná lieky zodpovedajúcim spôsobom zlikvidovať. „Náklady na odvoz a likvidáciu liekového odpadu potom hradí príslušný kraj, pod ktorý daná lekáreň spadá,“ vysvetlila hovorkyňa Státního ústavu pro kontrolu léčiv (SUKL) Barbora Peterová.

Ako informuje k téme SUKL na svojej webovej stránke olecich.cz, nepoužiteľné lieky sú tzv. nebezpečným odpadom a vyžadujú si osobitné zaobchádzanie. V žiadnom prípade nie je možné vyhadzovať nepoužité lieky spoločne s bežným odpadom či napr. splachovať do WC. Prieskum realizovaný v českých domácnostiach ukázal, že ľudia sa zbavujú liekov aj takýmito spôsobmi.

SUKL upozorňuje, že pri odložení liekov do kontajnerov s komunálnym odpadom hrozí následné presakovanie nebezpečných látok do pôdy, pri spláchnutí do WC je to podobné, nebezpečné látky sa môžu dostať do vody a je veľmi ťažké ich z vody následne odstrániť.
Jediným správnym spôsobom, ako sa liekov zbaviť, je odovzdať ich v lekárni. Náklady na likvidáciu liekového odpadu hradia jednotlivé kraje.

V roku 2013 stála likvidácia 281 ton liekového odpadu Českú republiku takmer 7,8 milióna českých korún.

Priemerná cena za likvidáciu liekového odpadu, ktorú preplácajú krajské úrady, má rastúci trend do roku 2012 (vrátane). V roku 2013 došlo vo väčšine krajov k poklesu tejto ceny.
 
 
MUDr. Monika Laššánová, PhD., GENAS: Slovenský pacient je zvyknutý brať lieky na každé ochorenie, symptóm, problém 

Dôvody, ktoré prispievajú k zvýšenej likvidácii liekov, je ťažké jednoznačne vyhodnotiť. Avšak v mene asociácie GENAS by sme za jeden z dôvodov považovali aj sprísňujúce sa regulácie v oblasti liekov v rámci EÚ. Sprísňujúce sa požiadavky na kvalitu liekov vedú výrobcov k znižovaniu času použiteľnosti lieku, čo na druhej strane vyvoláva tlak na spotrebu liekov v kratšom časovom horizonte. Samozrejme, dopyt po liekoch nie je možné ovplyvniť, z daného dôvodu dochádza k zvýšenej likvidácii nespotrebovaných liekov aj z dôvodu kratšej exspirácie lieku, t. j. času použiteľnosti. 

Farmaceutické spoločnosti často zabezpečujú lieky pre viaceré krajiny EÚ, kde majú svoje zastúpenie. Pri výrobe liekov je veľakrát nutné zobrať celú výrobnú šaržu, alebo minimálnu objednávku, ktorá je však často stavaná na väčšie objemy zo spomínaných dôvodov. Slovenská republika je v rámci EÚ krajinou s malým počtom obyvateľstva. Ak farmaceutická spoločnosť chce daný liek doviezť pre pacientov na slovenský trh, často musí tieto zvýšené množstvá zobrať, inak dodávka lieku z výrobného závodu nie je možná. Každý liek má zároveň svoj čas exspirácie. Dôsledkom potom môže byť, keďže počet pacientov v Slovenskej republike nemusí byť dostatočný z hľadiska výrobných objemov, že celé množstvo lieku sa do uplynutia exspirácie nespotrebuje a musí ísť do likvidácie.

Ďalšou skutočnosťou, ktorá prispieva k zvýšeným objemom likvidovaných liekov, je aj faktor pacienta. Slovenský pacient je zvyknutý na každé ochorenie, symptóm, problém brať lieky. Ide o lieky na predpis, ale aj lieky dostupné bez lekárskeho predpisu, prípadne výživové doplnky. Na druhej strane je však adherencia pacientov k liečbe nízka. Pacienti nemajú základné informácie o liekoch, nedodržiavajú liečebné režimy, nevyužívajú celé predpísané balenie, čím sa zvyšuje množstvo nespotrebovaných a exspirovaných liekov. Uvedený jav je však aj dôsledkom pozitívnej vyššej informovanosti pacientov o tom, že nespotrebované lieky patria do lekárne, a nie do odpadkového koša.
Sekcia: Aktuálne Autor: Jana Andelová, ZdN
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 38