Zakladateľkou a prvou predsedníčkou Československého Červeného kríža bola Alica Masaryková, dcéra vtedajšieho československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Po rozdelení Československa vznikol v máji 1993 Slovenský Červený kríž (SČK) ako jediná národná spoločnosť Červeného kríža pôsobiaca na celom území Slovenskej republiky podľa Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov.
„Československý Červený kríž a po roku 1993 Slovenský Červený kríž zažil obdobie rozmachu a enormných aktivít po svojom vzniku, počas vojny a tesne po nej. Prežil aj takmer likvidačné udalosti ako znárodnenie budov a celoštátnej dopravnej zdravotnej služby, odlev takmer polovice členov z radov zdravotníkov po revolúcii, zníženie dotácie na polovicu pri dvojnásobnom náraste cien. Napriek tomu je SČK dnes silnejší ako kedykoľvek predtým a stále je najväčšou humanitárnou organizáciou nielen vo svete, ale aj na Slovensku,“ zhodnotil prezident Slovenského Červeného kríža doc. MUDr. Viliam Dobiáš.
Aktivity
V súčasnosti má SČK 56-tisíc členov a približne 6- až 10-tisíc dobrovoľníkov. „Podľa absolútneho počtu členov sme na 21. mieste medzi 191 národnými spoločnosťami,“ uviedol doc. V. Dobiáš.
Od roku 1960 ocenil SČK viac ako 300-tisíc bezpríspevkových darcov krvi a v súčasnosti sa počet ocenených darcov pohybuje okolo 10-tisíc ročne. Percento prvodarcov zo všetkých darcov krvi sa pohybuje medzi 10 až 20 percentami, zo 164-tisíc odberov za minulý rok, ktoré sa uskutočnili, bolo 13,5 percenta prvodarcov.
Od roku 2017 je Slovenský Červený kríž zapojený do potravinovej pomoci financovanej Európskou úniou, v 36 okresoch Slovenska je výlučným doručovateľom potravinových balíčkov, v roku 2017 ich bolo takmer 200-tisíc a k nim sa distribuovalo ešte navyše 32-tisíc hygienických balíčkov pre sociálne odkázaných.
SČK je zatiaľ jediná inštitúcia na Slovensku, ktorá má akreditáciu ministerstva školstva na kurz starostlivosti o deti, ďalej má akreditáciu na výchovu opatrovateliek, ide o 240-hodinový kurz a vyškolí ročne 1 500 až 2 000 opatrovateliek. „Školia aj iné inštitúcie, ale my to robíme poctivo, to znamená 240 hodín je 240 hodín poctivej prípravy. Vieme, že niektoré inštitúcie, ktoré majú akreditáciu na 240-hodinové kurzy, tak zinkasujú za 240 hodín, ale kurz sa spraví za víkend od piatku do nedele,“ spomenul prezident SČK.
Na kurzoch prvej pomoci vyškolí SČK okolo 30-tisíc ľudí ročne. „Sme určite najväčší školiteľ, ale tie čísla klesli, pretože pred rokom 2008 sme boli monopolný školiteľ prvej pomoci aj pre autoškoly. Od roku 2008 ministerstvo zdravotníctva dáva akreditácie na kurzy prvej pomoci. Samozrejme, ministerstvo nemá kapacity, aby aj sledovalo, či to skutočne funguje,“ podotkol doc. V. Dobiáš a doplnil: „Učím medikov v prvom ročníku prvú pomoc, keď sa opýtam 30-člennej skupiny, kto má vodičský preukaz, tak 28 ľudí zdvihne ruku. Keď im ukážem modely v rámci kurzu prvej pomoci, s ktorými robím, a opýtam sa, kto z nich mal možnosť aspoň minútu-dve cvičiť na nich, tak mi ostanú 4 ruky hore, ale všetci majú povinne zo zákona absolvovaný kurz prvej pomoci.“
Podľa neho sa niektorí ľudia vyhýbajú a nechcú ísť na kurz prvej pomoci do Červeného kríža, pretože vedia, že tam bude dodržaných 8 vyučovacích hodín a že ich prvú pomoc naučia.
Ochota
„V rámci cestných kontrol v júni 2018 sme odkontrolovali 2 770 vodičov, ktorých zastavili policajti. Z nich správne vedelo poskytnúť prvú pomoc 1 500, čiže 54 percent je vedomosť, ale tí ľudia nezastavili z vlastnej vôle, je otázne, koľkí z nich by zastavili dobrovoľne. Odhadujeme, že maximálne polovica. Nesprávne alebo vôbec nevedelo poskytnúť prvú pomoc 27 percent a úplne odmietlo akúkoľvek spoluprácu napriek tomu, že tam stál policajt, 18 percent. Čiže 18 percent ľudí absolútne odmieta poskytnúť prvú pomoc aj pod miernym represívnym nátlakom v prítomnosti policajta. V podstate to znamená, že polovica národa nechce, nevie poskytnúť prvú pomoc, tragédia,“ zhrnul doc. V. Dobiáš.
Ako dodal, situácia nie je dobrá a vidno to aj na cestných previerkach, sú okresy, kde pri cestných kontrolách 80 percent ľudí vie poskytovať prvú pomoc a sú okresy v tých istých dňoch, keď prebieha tá akcia, keď je 15 percent ľudí, ktorí vedia poskytovať prvú pomoc. Prezident ČLK ďalej spomenul aj jeden starší prieskum, v ktorom bola vytvorená nasledujúca situácia. Bola nainštalovaná dopravná nehoda, auto na krajnici, vnútro ostriekané krvou, dobrovoľníčka bola akože v bezvedomí a s krvácaním, išlo o situáciu počas dňa na rovnom, priehľadnom úseku.
Ich výsledky ukázali, že každé 10. auto zastavilo spontánne, z tých, čo zastavili, v každom druhom aute bol niekto, kto vedel poskytnúť prvú pomoc. „9 áut nezastavilo, 10. zastavilo a len v každom druhom niekto bol schopný poskytnúť prvú pomoc,“ zhrnul doc. V. Dobiáš a dodal: „Veľmi pomohol projekt Krajina záchrancov, ktorý prebieha asi 7 rokov. Na začiatku sa robil prieskum, kde sa pýtali ľudí, či treba prvú pomoc, tak 80 percent odpovedalo, že áno, prvá pomoc je dôležitá, ja to viem a podobne, ale keď sa povedala konkrétna situácia, napr. bezvedomie, a opíšte, čo by ste robili, tak už len 30 percent ľudí vedelo opísať slovne prvú pomoc pri bezvedomí, ale keď im hodili na zem figuranta, tu je človek v bezvedomí a teraz nerozprávajte, robte, tak iba 7 percent ľudí vedelo prakticky, čo s tým človekom v bezvedomí na zemi spraviť.“