Aj tohtoročný Barometer zdravotníctva ukázal rozdiely medzi Slovenskom a Českom. Spoločný je najmä nedostatok sestier, ktorý sa každý rok prehlbuje v oboch krajinách. Riaditelia tak českých, ako aj slovenských nemocníc sa obávajú najmä syndrómu vyhorenia u svojich zamestnancov a tiež agresivity pacientov a ich príbuzných.
Vyplýva to z výsledkov medzinárodného prieskumu organizácie HealthCare Institute ops, nazvaného Barometer zdravotníctva z pohľadu riaditeľov nemocníc 2020, ktorý sa uskutočnil počas marca a apríla roku 2020. V rámci prieskumu boli oslovení riaditelia 154 nemocníc v Česku a 103 nemocníc na Slovensku. Celkovo odpovedalo 63 riaditeľov slovenských fakultných, krajských, mestských a súkromných nemocníc a 33 riaditeľov českých nemocníc.
Nedostatok lekárov pociťuje tento rok 70 % českých riaditeľov (84 % v roku 2019) a 85 % slovenských riaditeľov (75 % v roku 2019). V prípade sestier v roku 2020 bol zaznamenaný nárast u českých riaditeľov nemocníc v otázke nedostatku zdravotných sestier z 81 % (2019) na 83 % (2020). U riaditeľov slovenských nemocníc išlo o 82 % (78 % v roku 2019). Výrazne cítiť aj nedostatok pomocného zdravotníckeho personálu, uviedlo to 62 % riaditeľov českých nemocníc (63 % v roku 2019), u riaditeľov slovenských nemocníc je to 67 % (58 % v roku 2019).
Cieľom medzinárodnej sondy bolo vyvážene a objektívne identifikovať aktuálne problémy, s ktorými sa vedenie nemocníc musí boriť v oblastiach ako kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ľudské zdroje, bezpečnosť, financie a hodnotenie rezerv v nemocniciach a zdravotnom systéme.
Nadčasy a benefity
Dlhodobo najobľúbenejším opatrením, ako zabezpečiť dostatočné množstvo pracovníkov, sú nefinančné benefity, ako napr. dovolenka navyše, a to tak v prípade riaditeľov slovenských nemocníc (92 %), ako aj v prípade riaditeľov slovenských nemocníc (91 %). Ďalšou možnosťou, ktorú zvolili českí riaditelia, bola „spolupráca s lekárskymi fakultami“, a to v 83 % prípadov, čo je nárast o 9 percentuálnych bodov oproti roku 2019 (74 %).
Nadčasy lekárov sú však vnímané riaditeľmi českých a slovenských nemocníc rozdielne. V prípade prieskumu v Česku dochádza k poklesu v tejto oblasti o 5 percentuálnych bodov (64 % v roku 2019, 59 % v roku 2020), zatiaľ čo v prípade slovenských kolegov dochádza k nárastu o 10 percentuálnych bodov (48 % v roku 2019, 58 % v roku 2020). Nadčasy zdravotných sestier menej vnímajú českí riaditelia ako problém v roku 2020 (41 %) oproti roku 2019 (46 %). Pri nadčasoch slovenských zdravotných sestier možno v porovnaní s rokom 2019 pozorovať nárast o 19 percentuálnych bodov (48 % v roku 2019, 67 % v roku 2020).
Spokojnosť so systémom
Rozdielne názory majú slovenskí a českí riaditelia aj v otázke spokojnosti so zdravotným systémom v krajine. Väčšina riaditeľov nemocníc v Česku považuje zdravotný systém vo svojej krajine v celoeurópskom porovnaní za kvalitný (95 % v roku 2020, 91 % v roku 2019), riaditelia slovenských nemocníc sú v tomto ohľade menej optimistickí (67 % v roku 2020, 75 % v roku 2019).
Najväčšie rezervy v systéme zdravotníctva vnímajú riaditelia českých nemocníc najmä v posilnení kybernetickej bezpečnosti (92 %), prepojení spolupráce a komunikácie s poskytovateľmi primárnej starostlivosti (91 %), v skvalitnení komunikácie v rámci zdravotného personálu (86 %) a vo väčšej efektivite práce a v optimalizácii pracovných procesov v nemocnici (81 %).
Najväčšie rezervy sú dlhodobo vnímané v oboch krajinách v oblasti komunikácie. Najväčšie rezervy pociťujú riaditelia nemocníc na Slovensku v prípade prepojenia spolupráce a komunikácie s poskytovateľmi primárnej starostlivosti, dokonca výraznejšie ako rok predtým (97 % v roku 2020, 85 % v roku 2019).
Čo sa týka investícií, necelá polovica (40 %) riaditeľov v Česku počíta so zvýšením dlhodobých investícií v tomto roku, na slovenskom je to 52 % riaditeľov. Pokiaľ ide o investície na budúci rok 2021, na ich zvýšení sa zhodla zhruba tretina (37 %) predstaviteľov českých nemocníc, v prípade slovenských je to asi polovica (49 %). Najväčšie investície sú tento rok naplánované do nákupu nových prístrojov a vybavenia, ďalej potom do IT technológií a infraštruktúry. To potvrdili riaditelia nemocníc v oboch krajinách.
Bezpečnosť
Predstavitelia nemocníc v Česku aj na Slovensku zhodne ako najvýraznejšie riziko z hľadiska bezpečnosti personálu vnímajú syndróm vyhorenia (73 % riaditeľov v ČR, 94 % riaditeľov v SR) a agresivitu pacientov a ich príbuzných (70 % riaditeľov v ČR , 76 % riaditeľov v SR).
Na druhej strane, aj keď šéfovia nemocníc majú obavy zo syndrómu vyhorenia u svojich zamestnancov, snahu o obmedzenie práce nadčas deklaruje len 54 % riaditeľov českých nemocníc, u slovenských 49 % (vlani to bolo 63 %) Znižovanie administratívnej záťaže pracovníkov potvrdilo 64 % riaditeľov v ČR (50 % v roku 2019), na Slovensku je to 58 % (45 % v roku 2019).
Efektívne hospodárenie nemocníc
V otázke efektivity hospodárenia nie sú riaditelia nemocníc jednotní. Až 62 % riaditeľov českých nemocníc sa domnieva, že fakultné nemocnice v Česku hospodária neefektívne, v ostatných nemocniciach je to 37 %.
Na Slovensku považuje hospodárenie fakultných nemocníc za neefektívne až 70 % riaditeľov, v ostatných nemocniciach je to 27 %. Zavádzať opatrenia vedúce k zefektívneniu chodu nemocníc požaduje 76 % riaditeľov českých nemocníc (70 % v roku 2019), na Slovensku to je 73 % (65 % v roku 2019).
Komentujú
Ing. Miriam Lapuníková, MBA, generálna riaditeľka, Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica
Ak dovolíte, nebudem sa na tomto mieste vyjadrovať k celkovým výsledkom prieskumu. Ako vždy, reálne odzrkadľujú realitu na Slovensku a v Česku. Všetky spomínané oblasti však majú spoločného integrátora, ak nie priam menovateľa. Ide o komunikáciu, tak ako sa všetci viac-menej zhodli, a to v celom rozsahu, so všetkým, čo k nej patrí. Osobne ju považujem za majstrovstvo, manažérsky nástroj. Je úplne jedno, na akej úrovni, či interná, alebo externá, každá má svoj silný význam a je nástrojom v rukách všetkých. Vie byť pozitívna, ale aj plná poloprávd, ktoré môžu negatívne ovplyvniť realitu. Faktom je, že je extrémne náročná a zaberá veľa času. Akékoľvek opatrenie z dotazovaných oblastí, akokoľvek dobre mienené, pokiaľ nie je dobre odkomunikované, nedosiahne očakávaný výsledok. Preto som toho názoru, že by mala byť súčasťou vzdelávania a mal by sa jej venovať dostatočný časový priestor.
MUDr. Vladimír Dvorový, MPH, generálny riaditeľ, ProCare, a. s., a Svet zdravia, a. s.
Prieskum sa uskutočnil v čase, keď vrcholili prípravné aktivity na zvládnutie koronavírusovej pandémie. V mesiaci marec a apríl väčšina riaditeľov nemocníc horúčkovito pripravovala svoje zariadenia na neznámeho nepriateľa, ktorého rozsah a silu sme v danom čase nevedeli odhadnúť. V tomto období bolo tiež zverejnené programové vyhlásenie novej vlády SR, ktoré naznačilo aj priority zdravotníctva v SR na najbližšie obdobie.
Vzhľadom na obe významné skutočnosti vnímanie znižujúcej sa kvality slovenských nemocníc ich riaditeľmi neprekvapuje. Chýba, žiaľ, strategická vízia (po opustenom projekte stratifikácie nemocníc), ktorá by jasne definovala ďalšie kroky rezortu. To vedie k obavám jednak o dostupnosť, ale aj o kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Neprispieva k tomu ani prezentovaný deficit zdravotníckeho rozpočtu, nejasnosti o dofinancovaní rezortu zdravotníctva, ktoré koronakríza len zhoršila a urobila menej jasnými. V situácii s nejasným financovaním, nejasnou stratégiou a hromadiacimi sa personálnymi problémami je narastajúca obava o osud rezortu zrejmá.
Najväčší problém zdravotníckych systémov – zabezpečenie dostatku personálu – sa ešte viac ukazuje v čase kríz, akými sú napríklad pandémie. Tlak na dodržiavanie legislatívy (personálnych normatívov) a obmedzený počet dostupného personálu na trhu práce vedú k obavám o udržateľnosť systému zdravotníctva v SR. Krátkodobým ukazovateľom je napríklad vzťah k nadčasom a nadčasovej práci. Počas koronakrízy sa ešte viac ukázala dôležitosť procesných nastavení a systematického riadenia bezpečnosti a rizík – zabezpečenie dostatočného počtu osobných ochranných pracovných prostriedkov a adekvátna ochrana zdravotníkov rezonovali na celom svete. Ukazuje sa, že systém je možné prestavať aj pomerne rýchlo a s pomerne nízkymi nákladmi. Aj na príklade bezpečnosti personálu a využitia telemedicíny je zrejmé, že je čas a že sme pripravení na komplexnejšiu zmenu v organizácii zdravotníctva. Podceňovanou oblasťou v SR je stále téma IT bezpečnosti, ktorá ani vo vnímaní manažérov, žiaľ, nemá v Slovenskej republike veľkú prioritu.
Prekvapením prieskumu je pre mňa postoj riaditeľov k očakávaným investíciám. Tento segment v rovine ekonomických dosahov koronakrízy bude ešte veľmi zaujímavé sledovať. Je isté, že zdravotníctvo potrebuje ďalšie investície na zvládnutie nielen podobných kríz, ale najmä zásadných problémov (starnutie populácie, zvyšovanie nákladov na liečbu, nedostatok personálu). Zásadné dosahy krízy na hospodárstvo krajín môžu túto snahu a potrebu obmedzovať a brzdiť.
Prieskum vnímam ako výbornú pomôcku najmä pre kompetentných na ministerstvách a vo vládach – ukazujú zdravotníctvo zdola vo svetle, v akom reálne je. Verím, že aj na základe tohto prieskumu budú zodpovední prijímať neľahké, ale rozumné a dobré riešenia.
MUDr. Ing. Michal Šnorek, PhD., predseda Predstavenstva, Nemocnice České Budějovice, a. s.
Prieskum Barometer zdravotníctvo 2020 bol realizovaný v čase pandémie COVID-19, v hodnotení sa tiež odrazili kybernetické útoky na nemocnice. Uvedené udalosti spolu s bezprecedentným útokom strelca na pacientov v čakárni ostravskej fakultnej nemocnice sú tri zásadné udalosti, ktoré už teraz menia každodenný chod českých nemocníc.
Podobne ako v minulom roku vnímam určitý logický rozpor medzi vnímaním českého zdravotníckeho systému ako kvalitného (95 % riaditeľov nemocníc), pritom 90 % riaditeľov nemocníc vidí možnosti ďalšieho zlepšenia kvality zdravotnej starostlivosti. Vysvetľujem si to tak, že buď sú riaditelia veľmi prísni a už tak podľa nich kvalitný systém chcú ďalej zlepšovať, alebo vedome, či nevedome nadhodnocujú reálnu existujúcu kvalitu zdravotníckeho systému. Skôr sa prikláňam k druhej uvedenej interpretácii. Slovenské porovnanie je mimoriadne zaujímavé, najmä z hľadiska opačného trendu v hodnotení niektorých parametrov. Viac si však netrúfam hodnotiť, keďže so systémom slovenského zdravotníctva som oboznámený iba povrchne.
Skúsenosť z českobudějovickej nemocnice s tromi tisíckami zamestnancov zodpovedá hodnoteniu personálnej situácie v profesii lekárov, ich nedostatok pociťuje výrazne menej riaditeľov českých nemocníc ako pred rokom. V uplynulom roku sme zaznamenali historicky najvyšší počet novoprijatých lekárov. V kategórii stredného zdravotníckeho personálu bol prírastok najvyšší za posledných desať rokov. Zďaleka to však neplatí v menších, okresných nemocniciach. Práve nerovnomernosť v distribúcii ľudských zdrojov v zdravotníctve vnímam ako významnejšie a zároveň horšie riešiteľný problém ako celorepublikové čísla hodnotené globálne.