Zdravotnícke noviny

Aktuálne

Riaditeľ NCZI:Nasadiť eHealth na takú veľkú masu poskytovateľov nebude ľahké

27. január 2017 - Ešte v roku 2008 predstavil vtedajší minister zdravotníctva Richard Raši ako svoju prioritu elektronické zdravotníctvo. V roku 2017 sme však stále ešte len na prahu eHealth.
Aj o tom sme hovorili s riaditeľom NCZI Ing. Petrom Blaškovitšom.

Prijali ste ponuku na tento post bez váhania? Boli styčné body medzi tým, čo ste robili v Slovenskej pošte a tu?

Oslovil ma minister zdravotníctva Tomáš Drucker, s ktorým som pracoval aj v minulosti. Vyhovuje mi štýl jeho práce, veľmi dobre sa mi s ním pracovalo aj v Slovenskej pošte. Ako svojmu šéfovi som mu veril a verím, že sa so zdravotníctvom robiť niečo dá a ponuku som prijal.

Sústreďuje sa gro práce Národného centra zdravotníckych informácií na elektronizáciu zdravotníctva?

Presne v percentách by som to nevedel povedať, ale venujeme sa dvom ťažiskovým oblastiam. Je to pôvodná časť, teda zdravotnícke štatistiky, spracúvanie všetkých zdravotníckych registrov a s tým súvisiace spracúvanie všetkých hlásení od spravodajských jednotiek, teda poskytovateľov.

Momentálne je minimálne väčšia táto časť, čo sa týka personálneho obsadenia. Druhá časť je eHealth, teda riadenie, implementácia a dúfajme, že aj úspešné nasadenie projektu elektronického zdravotníctva do praxe.

Personálne je tam o niečo menej ľudí. Prvá oblasť je už zabehaná, skôr rutina, ale projekt eHealth je nový a aj môj osobný fokus je viac na túto časť.

Zatiaľ sa na eHealth vynaložilo takmer 50 mil. eur. Čo za to má poskytovateľ? Správa Najvyššieho kontrolného úradu SR z marca minulého roku bola značne kritická....

Tieto peniaze, presne 47 mil. eur z Operačného programu Informatizácia spoločnosti, sa minuli na postavenie kompletného centrálneho systému eHealth. Dnes má definované služby, ktoré poskytuje – vedenie zdravotnej dokumentácie, eAlokácie, teda laboratórne žiadanky, kalendáre, objednávanie, celkovo až 150 technologických služieb.

Jedna časť je softvér a aplikačná logika, ktorá sa za to vytvorila, druhá časť je hardvér, samotná infraštruktúra, ktorá je za tým. Jej súčasťou je aj veľmi masívna bezpečnostná infraštruktúra, ktorá s tým súvisí, do ktorej sa investovalo pomerne veľa.

Od lekárov často počujem, že v podstate to je jednoduché – treba prepojiť poskytovateľov, umožniť im bezproblémový prístup k informáciám o pacientoch, predpísaných liekoch... V čom je teda problém, že eHealth u nás podľa minuloročnej správy kontrolórov mešká vyše 1 500 dní?

Keď vás počúvam, môžem súhlasiť, že to jednoduché je. Ale keď ideme do praxe, tam začínajú reálne problémy. Treba si uvedomiť jednu vec. Slovenské zdravotníctvo funguje svojím životom, ktorý riadi na jednej strane legislatíva a na druhej strane nejaké zaužívané procesy.

Všetci sme na to zvyknutí a berieme to ako dané. Napríklad, že od všeobecného lekára dostane pacient výmenný lístok pre špecialistu, ale mnohí pacienti zamieria rovno k špecialistovi. Či predpisovanie receptov – pacient zavolá lekárovi, dohodne sa a recept mu dá sestra, alebo mu ho nechá rovno v susednej lekárni...

Jednoducho, systém je deformovaný takýmito zvyklosťami. eHealth, v podstate jednoduchý, zavádza poriadok do týchto procesov, chce v ňom presadiť racionálne zmeny. A zmeny nemajú ľudia v obľube.

Takže na jednej strane verbálne eHealth odborná verejnosť chce, ale v realite je voči nemu prirodzený odpor?

Ani by som to nenazval prirodzeným odporom... Jedna vec môže byť prirodzený odpor, druhá bolestivá časť môže byť strach z niečoho nového. To je takmer vždy pri plošnom nasadzovaní nových systémov, často počujeme od lekárov, že sa v eHeatlh stratia a nebudú mať čas na pacientov. Čo však pravda nie je.

Ale zrejme sú nekompatibilné...

My máme proces na to, aby každý z výrobcov týchto softvérov prešiel tzv. overením zhody, teda že má jasný integračný manuál, čo všetko treba urobiť v rámci jeho systému, aby bol napojiteľný na národný eHealth.

Tu sa začína byť problém. Každý má ten systém inak naprogramovaný, niekto komplikovanejšie, niekto jednoduchšie, máme aj veľmi špecifickú skupinu poskytovateľov, ktorí nemajú žiadne technické vybavenie.

Je to o tom, že donekonečna sa vedú diskusie, ako to teda má byť, či je to správne, či to správne nie je, či eHealth má tak byť alebo nie, či je to kompatibilné, alebo nie atď., atď. To je v zásade asi ten najväčší kľúč pri zapájaní tisícok poskytovateľov do systému eHealth, aby sme vyladili kompatibilitu medzi ich systémami, ktoré majú od rôznych súkromných spoločností a medzi tým naším.

Aktívne komunikujeme s týmito dodávateľmi, aby sme im so svojimi skúsenosťami a znalosťami pomohli správne integrovať ich informačné systémy do Národného zdravotníckeho informačného systému (eHealth). To je to najdôležitejšie.

Aké majú byť náklady na všetky procesy implementácie eHealth? Chcete opäť žiadať aj o eurofondy?

V prvom rade chceme mať veľmi jasne preukázané, že tie prvé finančné prostriedky boli minuté efektívne a že systém je funkčný v tých častiach, na ktoré boli prostriedky určené. Pre budúcnosť sú plánované ešte aj eurofondy.

Pritom však vy ste napríklad uviedli, že pri 70 percentách dát bola identifikovaná nekvalita alebo časové oneskorenie... Prečo by to u eHealth malo byť inak...

To sú dáta, tam treba spraviť poriadok. Ale my nie sme všade garantom dát, číselníky a dáta u nás spravujeme. Často sú to údaje, ktoré získavame z rôznych externých zdrojov, napríklad z ÚDZS, poisťovní, Sociálnej poisťovne, registra fyzických osôb Ministerstva vnútra SR...

Tu narážame na to, že kvalita údajov je rôzna. Musíme nastaviť kontrolné mechanizmy, dopracovať funkcionality do informačných systémov na to, aby sme tieto problémy odstránili. Keď agenda nie je elektronizovaná, nejakým spôsobom to funguje, chyba sa opraví ručne, ale v elektronickom systéme to už jednoducho nepustí.

Preto potrebujeme tieto veci „vyčistiť“, aby sa nestalo, že napríklad vedenie zdravotnej dokumentácie sa zastaví, lebo napríklad lekár predpíše liek cez ePreskripciu a ten v databáze Národného farmaceutického registra nie je a musíme pátrať, prečo tam nie je – nedal ho tam ŠÚKL, MZ SR, importér, stratil sa pri prenose dávok, ale jednoducho v číselníku nie je. A teda sa predpísať nedá.

V júli 2015 mi jeden z vašich predchodcov, Ing. Ľuboš Černý, na margo eHealth tvrdil, že „doladíme a odstránime prípadné problémy a následne bude postupné pripájanie poskytovateľov, aby 1. január 2017 bol splnený“. Kde vidíte najväčšie bariéry a prekážky, že sa eHealth nedarí roky zaviesť? Vaši predchodcovia nevedeli, nechceli, nemohli...

Ten termín reálny nebol... Môžem však povedať k tomu toľko – je otázka sumy, za ktorú to bolo kúpené, je otázka času, ako dlho sa to implementuje, otázka prístupu mojich predchodcov, otázka sľubov predchádzajúcich ministrov zdravotníctva...

Neprináleží mi komentovať, ale ani to neviem posúdiť. Celkovo, ja sa nerád pozerám do minulosti, mne už je jedno, čo bolo. Pre mňa je prioritou, jediným cieľom a jedinou misiou, pre ktorú som tu na tejto stoličke, splniť to, čo je v zákone a spustiť projekt tak, ako je to určené. Systém by sme chceli kompletne dokončiť do konca roka a najneskôr od januára budúceho roku by mal byť celoplošne nasadený. Tento termín je dosiahnuteľný.

Čo ste mysleli vyjadrením, že „projekt bol riadený veľmi technokraticky?“

To je spoločný menovateľ viacerých IT projektov na Slovensku. Mám dojem, že projekt eHealth bol viac riadený technológiou. Resp. viac sa naň pozeralo vtedy z aspektu, aký tam bude server, aká tam bude služba, či to bude Microsoft alebo Oracle, ale menej z pohľadu benefitov pre poskytovateľov, pacientov, občanov či zdravotných poisťovní.

Možno sa išlo až veľmi do technických detailov, aj v rámci bezpečnosti, ktorá je – to musím povedať, na veľmi vysokej úrovni, ale veľa času sa zbytočne strávilo diskusiami o tom, či to bude taká či onaká technológia a menej sa bralo do úvahy, aká to má byť služba a benefit pre používateľov.

Reálne riziko, že pilotný projekt prinesie negatívne výsledky, že systém je nenasaditeľný – aj to je vo vašom projekte stratégie rozvoja organizácie. V takom prípade podľa vás bude potrebný krízový scenár náhradného riešenia...

Vlani v lete sme urobili skutočne reálny pilotný projekt – desiati reálni ambulantní poskytovatelia, reálny systém, reálne ambulantné systémy. Projekt nám mal ukázať nejaké reálne výsledky. Neboli dobré, určite sa na ich základe nedalo rozhodnúť, že je to o. k., a ideme projekt nasadzovať celoplošne.

Bolo vygenerovaných veľa incidentov, ktoré náš dodávateľ dostal na vyriešenie ešte v rámci záruky projektu. Dohodli sme si termín, dokedy to treba vyriešiť. Ale boli tam aj problémy, ktoré nesúvisia s funkcionalitou samotného systému, ale súvisia s dátami, o ktorých sme hovorili.

Tie si musíme vyriešiť zasa my, musíme sa dohodnúť s ÚDZS, poisťovňami, aby to „vyčistili,“ musíme zmeniť nejaké kódovanie, kódy lekárov, skrátka je tam množstvo práce, ktorú musíme urobiť my.

Ale minimálne nám pilotný projekt ukázal, že to nie je úplný Deal Breaker, že to je nespustiteľné, že sa touto cestou pokračovať nedá. Pilotný projekt mal chyby, ale vyhodnotili sme to ako chyby odstrániteľné, a tým pádom môžeme pokračovať v tomto existujúcom systéme.

Je reálna tá suma sto miliónov eur, ktoré má fungujúci eHealth ročne zdravotníctvu ušetriť?

Uvádza to štúdia, vypracovaná na naše pomery, ale neviem povedať, čo reálne ukáže prax. Budeme to vedieť odvtedy, keď sa začne eHealth reálne využívať. Možno nie hneď v roku 2018, ale v roku 2019 by sme reálne ušetrenie už mali vidieť. Myslím si, že s postupným rozširovaním elektronizácie bude rásť lineárne aj úspora.

Máte v úrade stabilný tím, kde by sa stretávali zástupcovia všetkých zainteresovaných subjektov a rokovali o problémoch procesov implementácie eHealth?

Takýto tím nie, ale máme rôzne fóra, napr. sme mali stretnutie so stavovskými komorami a asociáciami lekárov, ako predstaviteľmi poskytovateľov. Alebo máme fórum dodávateľov ambulantných a nemocničných informačných systémov, kde diskutujeme funkčné požiadavky, stretol som sa so zástupcami lekárnikov.

Pravidelne sa stretávam so zástupcami zdravotných poisťovní, ktoré sú pre nás veľmi dôležitými partnermi, rokujeme s ÚDZS. A zájdem aj do terénu. Vlani som navštívil Nemocnicu Malacky, kde projekt fungoval, ale bol nepoužiteľný z hľadiska rýchlosti a problém výkonnosti analyzujeme.

Koncom roka som navštívil napríklad ambulanciu všeobecnej lekárky pre dospelých vo Veľkom Bieli. Nemá zmysel mať nejakú ucelenú platformu, kde by sa naraz stretli všetci a kde by sme sa k ničomu konkrétnemu nedopracovali, skôr sa orientujeme na jednotlivé funkčné oblasti.

Čo avizujú lekári? Prezident Asociácie súkromných lekárov MUDr. Marián Šóth, nitriansky všeobecný lekár pre dospelých, ako účastník pilotného projektu prezentoval pomerne kritické názory...

Upozorňujú nás práve na to, že nie sú v poriadku dáta, nie sú v poriadky kódy poskytovateľov, nie sú v poriadku kapitačné vzťahy, že nasadiť projekt eHealth na takú veľkú masu poskytovateľov nebude ľahké.

Veľmi rezonuje téma, že veľké percento lekárov nemá ani dnes žiadne technologické vybavenie, ani len počítač. Lekári však musia mať minimálne technické vybavenie, teda výpočtovú techniku a širokopásmové pripojenie na internet, ak to nemajú, porušujú vyhlášku. Sú to veci, ktoré si uvedomujeme a ktoré nám poskytovatelia avizujú.

Čo napríklad s lekármi bez počítačov a internetu?

Nechceme v žiadnom prípade ísť cestou negatívnej motivácie, ale pozitívnou motiváciou, pomocou, zaškolením, aby získali a mali prístup k tejto technike. So zdravotnými poisťovňami diskutujeme o tom, že by vytvorili nejakú účelovú bezúročnú pôžičku, alebo voucher dajme tomu v hodnote tisíc eur, za čo by si lekári kúpili počítač, internetové pripojenie, tlačiareň a potrebný softvér.

Uvedomujeme si aj to, že sú lekári, hlavne tí vyššieho veku, ktorí z princípu nechcú počítač, aj keby sme mu hneď priniesli do ambulancie najmodernejší počítať, najrýchlejší internet a najdrahšiu tlačiareň na svete.

Sme realisti a vieme, že sa do 1. januára 2018 nenaučia s týmito technológiami pracovať. Ale dnes vám presne nepoviem, čo s touto skupinou lekárov od budúceho roka, ale sankcionovať a perzekvovať ich určite nechceme.

Zmluvu za 18 mil. eur o dodávke informačného systému na vydávanie a správu čipových kartičiek poistenca, ktorú uzatvoril váš bezprostredný predchodca RNDr. Igor Serváček, NCZI vypovedal. Ako prebieha a čo zistilo vyšetrovanie?

Stále je to v štádiu vyšetrovania Národnej kriminálnej agentúry.

Predchádzajúce garnitúry sa na súkromné zdravotníctvo pozerali cez prsty. Zdá sa, že teraz sa tento negativistický postoj mierne mení. Nemáte pocit, že práve súkromné subjekty štát aj v elektronizácii predbiehajú?

Nie, nemám. Z jednoduchého dôvodu – napríklad elektronická služba Bezpečné lieky online súkromnej poisťovne Dôvera je určite dobré a efektívne riešenie, rýchlo nasadené, ale porovnávať s eHealth sa to nedá, je to len malá časť elektronického zdravotníctva.

Aj ja by som vedel z eHealth vybrať nejakú časť a prezentovať ju ako perfektnú, ale eHealth je kompletný, zabezpečuje všetko – celé vedenie zdravotnej dokumentácie, pacientske sumáre, preskripciu, vydávanie liekov v lekárňach, žiadanky, obeh dokumentov.

Je v ňom oveľa viac funkcionalít, dáta sú štruktúrovanejšie a úroveň bezpečnosti je na úplne inej úrovni, ako majú súkromné spoločnosti.

Čo konkrétne bude znamenať eHealth pre takmer 12 000 poskytovateľov, lekárov, nemocnice, lekárnikov...

Nesporne najdôležitejšou vecou je zdieľanie zdravotnej dokumentácie, výmena dát. To je prvoradý prínos pre poskytovateľov, ktorí budú mať všetky potrebné informácie o pacientovi v ucelenej forme k dispozícii.

Ušetrí mu to čas, ktorého bude mať viac na diagnostiku a terapiu, čo je určite aj cesta ku skvalitneniu zdravotnej starostlivosti. ePreskripcia odstráni napríklad predzásobovanie liekmi... Myslím si, že o benefitoch eHealth sa už pochybovať nedá.

Mali ste sa čím pochváliť poslancom, keď uskutočnili v NCZI poslanecký prieskum?

Členovia Výboru NR SR pre zdravotníctvo sa zaujímali o to, v akom stave je projekt eHealth. Nainštalovali sme počítače, ktoré boli ako ambulancie všeobecného lekára, špecialistu, lekáreň a laboratórium a ukázali sme im na pacientovi, ako proces fungovania všetkých funkcionalít prebieha. Zaujímali sa, samozrejme, aj o problémy a spôsoby ich vyriešenia.

Sekcia: Aktuálne Autor: Branislav Janík
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 96