Prvýkrát sa spojili zdravotnícki analytici z HPI, INESS a INEKO pri hodnotení zdravotníckej časti volebných programov politických strán, ktoré kandidujú v tohtoročných parlamentných voľbách. Na hodnotení sa ako súkromné osoby podieľali aj dvaja analytici Inštitútu zdravotnej politiky na MZ SR Michal Štofko a Martin Smatana. Pozreli si programy 12 strán, ktorým preferencie relevantných agentúr dávali mesiac pred voľbami reálnu šancu na zvolenie do parlamentu, teda mali viac než 3 percentá. Prešli spolu 658 opatrení týkajúcich sa zdravotníctva. Každý analytik hodnotil kvalitu každého opatrenia, jeho dôležitosť a komplexnosť programu, teda či sa program venuje všetkým oblastiam zdravotníctva.
Za najlepší označili zdravotnícky program strany SaS. „Má najkomplexnejší program, v top 10 opatreniach má SaS 6 opatrení, v top 20 ich má 11, v top 50 ich má 21. Veľmi dobré programy majú PS/Spolu, OĽaNO, Za ľudí a Sme rodina,“ uviedli autori hodnotenia.
Najhoršie dopadli zdravotnícke programy strán ĽSNS a Smer-SD. Analytici im vyčítali najnižšiu komplexnosť a najväčší podiel negatívne hodnotených opatrení.
Kvantita
Analytici si všímali v programoch aj počet opatrení. „Najviac opatrení má SaS, nasledovaná OĽaNO a PS/Spolu, najmenej má Smer – jedno. Vidieť koreláciu medzi počtom opatrení a komplexnosťou opatrení,“ povedal riaditeľ HPI Tomáš Szalay. Spomínané jedno opatrenie strany Smer-SD sa týka povinnej úhrady nákladov na štúdium lekára, ak neostane pracovať na Slovensku, čo všetci analytici hodnotili bez následných súvisiacich krokov negatívne.
Most mal v programe 12 opatrení, SNS do 10 opatrení. Podľa M. Štofka opatrenia strán Most a SNS neboli zlé, ale vzhľadom na parameter komplexnosti pri celkovom hodnotení neuspeli.
Prvých päť najlepšie hodnotených programov strán obsahovalo 100 a viac opatrení.
Negatíva
Analytici negatívne vnímali v programoch politických strán aj návrhy na vznik jednej zdravotnej poisťovne, vytvorenie siete štátnych polikliník a štátnych laboratórií, zastavenie alebo zákaz privatizácie v zdravotníctve, limity na otváranie nových lekární. Týchto negatívnych hodnotení nebolo veľa, zhruba 50, čo je menej ako 10 percent všetkých opatrení v programoch.
Analytik INEKO Dušan Zachar poukázal na programy vládnych strán Smer-SD, SNS a Most. „Boli to programy, ktoré mali zhruba desať opatrení. Najlepšie programy mali vyše 100 opatrení. Tu vidieť, kto ako dbá o programy. Vládnym stranám asi nejde o zmenu, im asi vyhovuje stav, ktorý tu je,“ podotkol D. Zachar. Výhrady mal k inak vysoko hodnotenému programu strany Sme rodina, ktorému vyčítal financovanie preventívnych programov naviazané na podiel z výberu dane za alkohol či tabak, čo v rámci riadenia verejných financií nemôže fungovať. Aj podľa ostatných analytikov znamenalo toto opatrenie mínusové body pri hodnotení.
T. Szalay pridal k už spomínaným negatívam aj návrhy na celoslovenskú nonstop štátnu pohotovosť a kurzy na rýchle absolvovanie akútnej medicíny bez uvedenia, odkiaľ na to zobrať lekárov.
Pozitíva
Medzi najlepšie hodnotené opatrenia podľa analytikov patria tie, ktoré sa hlásia k stratifikácii nemocníc a hovoria o nároku poistenca, no nielen vo všeobecnej rovine. „Ocenil som návrh, aby sa zdravotníci vzdelávali aj v iných ako univerzitných a fakultných nemocniciach,“ dodal T. Szalay.
D. Zachar vyzdvihol, že niektoré strany spomínali dáta, meranie kvality a efektívnosti poskytovateľov a celého zdravotníctva a vytváranie rebríčkov kvality. „Aby som neglorifikoval demokratickú opozíciu, veľa opatrení bolo vágnych, indiferentných. Napríklad fráza chceme zvýšiť kvalitu a dostupnosť, ale úplne chýbalo ako, a to v mnohých programoch mnohých strán,“ upozornil D. Zachar.
Podľa neho sú programy strán SaS a PS/Spolu najkompatibilnejšie, kvalitou aj filozofiou. „To platí aj pre programy OĽaNO, Za ľudí, Sme rodina. Gro opatrení nie je zafarbené ideologicky, sú to technické opatrenia typu elektronizácia, DRG, platobné mechanizmy, dátová transparentnosť,“ hovorí D. Zachar.
Prekvapenia
T. Szalay pomenoval tri pozitívne prekvapenia – program OĽaNO a Sme rodina, ktoré boli podrobné a dobré. Osobitne ocenil program Maďarského fóra na kandidátke MKS, ktoré chce transformovať nemocnice na akciové spoločnosti, prípadne zmeniť aj vlastnícku štruktúru. „To sú veci, ku ktorým nemali ostatné strany odvahu sa priznať, ani víťaz SaS,“ podotkol.
Za negatívum označil fakt, že strana Smer-SD nemá zdravotnícky program, rovnako ako v parlamentných voľbách pred štyrmi rokmi. Sklamaním pomenoval program SNS, ktorý je podľa jeho názoru nekomplexný. „Je tam návrh na založenie ministerstva športu, viac hodín telesnej výchovy, zdravé jedlá do školských jedální, nové psychiatrické kliniky, ale o čakacích lehotách, poplatkoch alebo DRG ani zmienka,“ vysvetlil T. Szalay.
Pre analytika INESS Martina Vlachynského je sklamaním program strany Most, ktorá mala v minulých voľbách 180-stranový program, v porovnaní s aktuálnym podstatne skromnejším programom.
M. Štofko aj M. Smatana označili za dobrý program Sme rodina, považujú ho za komplexný. Od strany exministra Tomáša Druckera Dobrá voľba čakali viac, a to v súvislosti s tým, že jej predstavitelia už boli v exekutíve.
D. Zachar pripomenul, že pred štyrmi rokmi mali najlepšie zdravotnícke programy SaS a KDH, kým teraz KDH v hodnotení kleslo. „V mnohých programoch sa miešali vážne dôležité systémové opatrenia s drobnosťami, ktoré nepatria do programu politickej strany, ale do manažérskeho manuálu riaditeľa nemocnice,“ uviedol D. Zachar a ako príklad spomenul ambíciu riešiť škôlky v nemocniciach, čo je podľa neho najabsurdnejšie opatrenie.
Sklamanie pre neho je fakt, že minimum strán sa venuje zdravotnému stavu v marginalizovaných skupinách. „To je práve oblasť, kde Slovensko môže najvýraznejšie zvýšiť hodnotu za peniaze a najvýraznejšie sa to prejaví vo výsledkoch zdravotníctva,“ podotkol D. Zachar.
Reformy s otáznikom
Podľa slov M. Vlachynského nie sú v programoch politických strán žiadne radikálne protrhové zmeny na jednej strane, no ani znárodňovanie na druhej strane. Dokonca aj transformácia nemocníc na akciové spoločnosti z prvej verzie programu SaS vypadla a strana od tohto zámeru v druhej verzii programu ustúpila. „Nikto neprišiel s tým, že chce totálne zmeniť systém,“ konštatoval M. Vlachynský. Väčšina strán sa zhodla v tom, že štátne nemocnice je potrebné riadiť ako holding.
PS/Spolu navrhuje transformáciu ÚDZS, odoberá mu niektoré kompetencie. SaS navrhuje transparentný spôsob výberu predsedu ÚDZS s verejným vypočutím kandidátov, ktorý by bol volený v parlamente a vymenovaný prezidentom na sedem rokov. Odvolať by ho bolo možné len na základe jasne uvedených dôvodov. Iné strany chcú posilniť kompetencie úradu.
K platovému automatu sa väčšina strán prihlásila s tým, že ho zachová. Žiadna strana ho nechce rušiť, maximálne upravovať. Ako konštatovali analytici, strany nenašli odvahu sa voči nemu vymedziť. D. Zachar upozornil, že už budúci rok je možné, že so zvyšujúcou sa priemernou mzdou v národnom hospodárstve dosiahneme vyššie platy lekárov ako v ČR. Otázna je dlhodobá finančná udržateľnosť tohto systému odmeňovania.
OĽaNO navrhlo posilniť úlohu samosprávnych krajov pri financovaní ambulancií všeobecných lekárov s tým, že by vyššie územné celky dostali od zdravotných poisťovní časť peňazí a uhrádzali by lekárom kapitačné platby. Malo by ísť o podobný model ako v Nemecku, kde lekári v istom regióne dostanú z poisťovní peniaze, ktoré si sami spravujú. Budú môcť zaviesť diferencované financovanie s tým, že štandard bude zadefinovaný kapitáciou, nadštandard bude navyše platba od poisťovní za výkony. Podstatou bude kolektívna zodpovednosť za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v celom regióne.
M. Štofko pripomienkoval tento návrh ako otázny, keďže po konzultáciách s poskytovateľmi má informácie o tom, že nie je veľký záujem integrovať sa.
Trendy
Úroveň zdravotníckych programov ohodnotili analytici ako stúpajúcu. „Programy sú profesionálnejšie, lepšie pripravené, kvalita prípravy sa posúva vpred. Ak to mám porovnať s rokom 2010, dnes sú podstatne lepšie urobené,“ povedal T. Szalay.
Podľa slov M. Smatanu vládne v programoch na rozdiel od emočných predvolebných debát obrovská zhoda na témach, ktoré je podstatné riešiť. „Či to je spoločné posudzovanie zdravotno-sociálnej starostlivosti, alebo opatrenie, že zákony majú platiť k 1. januáru v danom roku,“ konkretizoval.
D. Zachar konštatoval, že politické strany sa naučili, čo sa patrí napísať do programu. „Pred štyrmi rokmi mala každá strana zaviesť DRG, teraz skoro každá strana definuje nárok pacienta – ale nie je jasné ako, akým spôsobom,“ pripomenul a s tým, že podľa jeho názoru ani toto opatrenie po štyroch rokoch nebude realitou podobne ako DRG. „Viem predpovedať, že veľkú systémovú reformu v najbližších štyroch rokoch nemožno očakávať, skôr prídu manažérske zlepšenia alebo systémové opatrenia menšieho významu ako zásadná reformná zmena,“ doplnil D. Zachar.
Podobný názor zdieľa aj analytik INESS Martin Vlachynský. „Strany chcú z veľkej časti zachovať status quo, teda systém z roku 2004 od ministra Zajaca,“ okomentoval reformné návrhy politikov. Za pozitívum považuje, že strany chcú zadefinovať nárok pacienta, ale zdôrazňuje, že spraviť to v realite je skutočné ťažké: „Skutočný život a politický kapitál ukážu, či je to reálny sľub,“ hodnotí.
Najlepšie hodnotené opatrenia
podpora stratifikácie
definícia nároku poistenca
v prípade zdravotno-sociálnej starostlivosti podpora osoby, nie zariadenia
výučba zdravotníkov aj mimo fakultných a univerzitných nemocníc
Najhoršie hodnotené opatrenia
jedna štátna poisťovňa
zákaz krížového vlastníctva
štátna sieť polikliník
geografické limity pre otváranie lekární
zákaz privatizácie
„daňové mašličky“ (naviazanie časti výberu dane z alkoholu a tabaku na preventívne programy v zdravotníctve)