Zvyšuje sa úmerne s počtom odpracovaných rokov a vedeckej činnosti. Ako lekár som sa mal v Rusku dobre, finančné ohodnotenie rozhodne nemalo vplyv na môj odchod. Hovorí chirurg MUDr. Elexej Paščenko.
Ženy menia osudy mužov, potvrdzuje to aj životný príbeh lekára z Vyšných Hágov. Presťahoval sa na Slovensko zo štyritisíc kilometrov vzdialeného uralského mesta Čeľjabinsk práve kvôli žene. Našiel sa u nás však aj profesijne.
Narodili ste sa v Moskve, na Slovensko ste prišli z Čeľjabinska...
Moja mama pochádza z Moskvy, otec je z Čeľjabinska. Narodil som sa síce v Moskve, ale keď som mal tri roky, presťahovali sme sa do Čeľjabinska kvôli otcovej práci. V Čeľjabinsku som potom ukončil lýceum a v roku 2004 aj lekársku fakultu na tamojšej medicínskej akadémii.
Ako ste prišli k myšlienke odísť z Ruska? Vraj cherchez la femme...
Do roku 2008 som vôbec neuvažoval o odchode z Ruska. Mal som dobrú a zaujímavú prácu, pracoval som ako hrudníkový chirurg v Regionálnom onkologickom centre v Čeľjabinsku. Je to deviate najväčšie mesto v Rusku s vyše miliónom obyvateľov. Čeľjabinská oblasť, takmer dvakrát väčšia ako Slovensko, má rozlohu vyše 88 000 km2 a žije tu viac ako 3,5 milóna obyvateľov.
V júli 2008 prišla do nášho onkocentra slovenská študentka Eva z lekárskej fakulty z Prahy na mesačnú stáž v rámci výmenného programu. Pretože som dobre ovládal angličtinu, ktorá bola počas jej stáže komunikačným jazykom, mal som za úlohu venovať sa jej. Tak som sa spoznal s mojou, teraz už manželkou. O dva roky na to som prvýkrát navštívil Slovensko, konkrétne Poprad, odkiaľ manželka pochádza. Mesto a, samozrejme, Vysoké Tatry sa mi veľmi zapáčili.
Keď bola manželka v poslednom ročníku medicíny, začali sme si plánovať spoločnú budúcnosť a vtedy sa nám obom naskytla príležitosť pracovať v Národnom ústave pľúcnych chorôb, tuberkulózy a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch.
Mali by ste aj bez toho chuť odísť z Ruska?
Myslím si, že keby som nestretol Evu, z Ruska by som neodišiel. No viem, že vlastne človek nikdy nevie povedať, kam ho nakoniec život zavedie. Presťahovať sa do inej krajiny nie je v našej rodine až také nezvyčajné. Môj starý otec žil desať rokov vo Viedni a pätnásť rokov v Tokiu, pracoval v diplomatických službách, mô...
Zostáva vám 85% na dočítanie.