Postupné zavádzanie funkcionality elab do praxe malo byť jednou z hlavnou priorít Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) v tomto roku. Lekári by vďaka nej mali mať prístup k výsledkom laboratórnych vyšetrení, ktorú budú do systému ezdravie zapisovať poskytovatelia laboratórnej diagnostiky. Zároveň sa malo pilotne rozbehnúť zavádzanie elektronickej laboratórnej žiadanky. V systéme ezdravie je preto potrebné vybudovať komunikačný modul elab gateway, prostredníctvom ktorého sa zdravotné poisťovne zapoja do komunikácie s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, laboratórnej diagnostiky, ministerstvom zdravotníctva a ďalšími partnermi.
NCZI ešte v januári vypísalo verejnú súťaž na dodávku potrebného komunikačného modulu za 7,5 milióna eur, no začiatkom mája ju zrušilo. „Zmenili sa okolnosti, za ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo. V priebehu riešenia situácie COVID-19 sa zistili skutočnosti, ktoré mali vplyv na opis predmetu zákazky a ďalších podmienok z toho vyplývajúcich,“ odôvodnilo zrušenie súťaže NCZI.
Aktualizácia
Po ukončení pandémie COVID-19 avizuje NCZI aktualizáciu plánov na rozvoj ezdravia. Nové verejné obstarávanie bude vypísané až po jej odsúhlasení. „Verejný obstarávateľ upraví opis predmetu zákazky v súlade s novými požiadavkami a s ohľadom na priority, ktoré stanoví nové vedenie rezortu zdravotníctva. Predmet spresní niektoré požiadavky najmä pre oblasť online vyhodnocovania a reportingu pre potreby situácií podobných COVID-19,“ informovala Diana Dúhová z NCZI. Pripomenula, že s ohľadom na platnú legislatívu SR je potrebné od 1. 1. 2021 zaviesť aj elektronické žiadanky na laboratórne vyšetrenia (eziadanka). „Ide o rozšírenie súčasných procesov a elektronizáciu ďalšieho procesu, kde iba zápis výsledkov z laboratória jednoducho nepostačuje. Pôvodné riešenie ezdravie rieši centrálnu funkcionalitu elab v rámci NZIS. Komunikačný modul rieši komunikáciu a procesy medzi NZIS, informačnými systémami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a systémami poisťovní, ktoré boli aj v pôvodnom projekte vynechané a ide o dôležité organizácie v procese kontroly a uhrádzania nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Je to fakt, ktorý treba brať do úvahy a pracovať s ním,“ zdôraznila.
Zrušených IT tendrov je viac
Okrem NCZI zrušilo dve verejné obstarávania na dodávku IT systémov aj ministerstvo zdravotníctva. V januári bol zastavený tender na Komplexný manažérsky systém, ktorý mal zabezpečiť objednávací softvér pre štátne nemocnice. „Počas verejného obstarávania nastali skutočnosti, ktoré obstarávateľ nemohol predpokladať a ktoré menia špecifikáciu predmetu zákazky najmä v rozsahu jednotného zadefinovania externého úložiska dát/cloudového riešenia u jednotlivých objednávateľov (podriadených inštitúcií MZ SR). Zároveň boli zistené ďalšie špecifické požiadavky jednotlivých podriadených organizácií na predmet zákazky. V súčasnosti sa prehodnocuje potreba zabezpečenia uvedeného systému a jeho efektívnosť,“ uviedla hovorkyňa MZ SR Zuzana Eliášová.
V marci bol zrušená súťaž na Portál vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. K zrušeniu došlo po otváraní obálok s ponukami. Rezort odôvodnil zrušenie súťaže tým, že nebude možné spustiť prevádzku portálu k stanovenému termínu 1. 9. 2020. „Uchádzači svojimi ponukami, ktoré neboli kompletné, zapríčinili zdržanie vyhodnocovania verejného obstarávania,“ uviedlo MZ SR. Počas verejného obstarávania sa zmenili požiadavky na nové funkcionality systému, ako napr. implementácia databáz s údajmi vzdelávacích ustanovizní do systému.
Úrad pre verejné obstarávanie na základe pripomienok jedného z uchádzačov zrušil začiatkom mája rozhodnutie ministerstva o zrušení tendra. „Ministerstvo zdravotníctva rešpektuje rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie a voči rozhodnutiu nebolo podané odvolanie,“ potvrdila Z. Eliášová.
Podľa slov experta na verejné obstarávanie JUDr. Filipa Barbariča, MPH, je zrušenie verejného obstarávanie bežným krokom. „Nemalo by ísť o svojvoľné rozhodnutie verejného obstarávateľa. Ustanovenie § 57 zákona o verejnom obstarávaní taxatívne upravuje dôvody, pre ktoré môže prísť k zrušeniu verejného obstarávania, napr. keď žiadny uchádzač nesplnil podmienky účasti, nebola predložená žiadna ponuka, jeho zrušenie naradil ÚVO.
Na otázku, či postačuje na odôvodnenie zrušenia všeobecné vysvetlenie, že sa zmenili okolnosti, JUDr. Barbarič reaguje: „Podľa môjho názoru verejný obstarávateľ by sa mal snažiť v maximálne miere vysvetliť dôvody zrušenia verejného obstarávania, aby nevznikali pochybnosti zo strany uchádzačov/záujemcov i verejnosti. Dôvodnosť zrušenia verejného obstarávania má v kompetencii Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý môže začať konanie z vlastného podnetu, príp. na základe podaných námietok.“
Dodáva, že zrušenie verejného obstarávania môže nastať v akejkoľvek fáze, čiže aj po otvorení obálok a vyhodnotení zákazky. V tomto zákon o verejnom obstarávaní nepozná obmedzenia.