Nedostatok lekárov v malých a stredných nemocniciach, ktorý komplikuje zabezpečenie ústavných pohotovostných služieb (ÚPS), navrhuje Asociácia nemocníc Slovenska riešiť zavedením povinných služieb pre ambulantných špecialistov. Podľa prezidenta ANS MUDr. Mariána Petka, MPH, nejde o novinku, do roku 2004 platila povinnosť lekárov špecialistov podľa potreby slúžiť na oddeleniach podľa svojej odbornosti.
„Napríklad u nás atestovaní súkromní internisti slúžili na internom oddelení. Nie je to úplne nezvyklá vec ani v niektorých štátoch EÚ a v USA. Prepája sa tým poskytovanie zdravotnej starostlivosti medzi ambulantným a nemocničným sektorom, čo má svoje pozitíva. Je zvláštne, keď jedna skupina lekárov musí slúžiť vo verejnom záujme a druhí nemusia. Naši lekári na to poukazujú a my sa k nim prikláňame,“ uviedol M. Petko. Zdôraznil, že návrh je zatiaľ len v teoretickej rovine a oboznámili s ním ministerku zdravotníctva.
Slovenská lekárska komora (SLK) s navrhovaným riešením nesúhlasí z viacerých dôvodov. Okrem iného poukazuje na jeho neústavnosť.
„Ukladalo by totiž povinnosť jednému súkromnému subjektu poskytovať zdravotnú starostlivosť v prospech iného súkromnému subjektu, resp. riešiť splnenie zákonnej povinnosti jedného poskytovateľa uložením povinnosti jej plnenia inému súkromnému subjektu,“ argumentuje MUDr. Marian Kollár, prezident SLK.
Zo strany predstaviteľov ANS opakovane zaznievajú výhrady proti postoju lekárskej komory, naposledy v súvislosti s lobingom za presadenie ambulantnej pohotovostnej služby. Asociácia nemocníc hovorí, že v dôsledku zatvorenia pohotovostí po 22. hodine sa zvýšil počet pacientov na urgentoch a ÚPS.
Komentuje
MUDr. Marian Kollár, prezident SLK
Nerealizovateľné riešenie
Povinnosťou každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je personálne zabezpečiť svoju činnosť v súlade s povolením na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Slovenská lekárska komora chápe, že problémy, ktoré v súčasnosti riešia „malé nemocnice“, sú dôsledkom ignorácie štátu riešiť nedostatok zdravotníckych pracovníkov. Je však potrebné poukázať na to, že to nie je problém iba malých nemocníc, ale aj univerzitných nemocníc a špecializovaných ústavov, ako aj samotnej ambulantnej sféry. Pri súčasnej pracovnej zaťaženosti (aj v dôsledku neustále pribúdajúcej administratívy) ambulantných lekárov je návrh ANS nielen právne, ale predovšetkým vecne nerealizovateľný.
Ide o pokus riešiť limity dané Zákonníkom práce pre zamestnancov malých nemocníc uložením povinnosti poskytovateľom ambulantnej zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na rozsah ich činnosti a zaťaženie ich zdravotníckych pracovníkov. Paradoxom v čase aktuálne hroziaceho kolapsu pri zabezpečení ambulantnej zdravotnej starostlivosti je, že samotná ANS dala ešte koncom roku 2018 a začiatkom roku 2019 verejné vyhlásenie, že jej nemocnice budú suplovať aj poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti. A dnes, po uplynutí troch mesiacoch, ANS konštatuje, že nemá ani dostatok lekárov na zabezpečenie ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Takáto povinnosť by mohla viesť, alebo skôr s istotou by viedla, k tomu, že ambulantní poskytovatelia by museli prijímať zamestnancov len preto, aby si splnili takúto zákonnú povinnosť. Pri súčasnom nedostatku zdravotníckych pracovníkov by sa teda iba problém malých nemocníc preniesol na plecia ambulantných poskytovateľov.
Spomínaný návrh vedenia ANS môžeme chápať aj ako snahu majiteľov súkromných malých nemocníc vyriešiť takýmto spôsobom problém, ktorý bol práve z ich strany dlhé roky ignorovaný. Problém, na ktorý Slovenská lekárska komora i Lekárske odborové združenie upozorňujú už viac ako 10 rokov, sa zrazu stáva otázkou prežitia niektorých, hlavne súkromných, nemocníc. Ak by tieto organizácie (SLK, LOZ) dostali väčšiu podporu práve v čase, keď sa organizovali veľké protestné akcie (2006 a 2011), ktoré mali stabilizovať slovenských lekárov na Slovensku vrátane ich väčšieho prírastku prichádzajúceho z lekárskych fakúlt, situácia vôbec nemusela dozrieť do tohto štádia.
Som presvedčený, že výsledkom takéhoto postoja ANS by bolo to, že dnes by sme nemuseli hľadať už spomínané nerealizovateľné riešenia.